ko-

 

kon­glo­me­rát -u m. /lat./ 1. vec, kto­rá vznik­la spo­je­ním rôz­no­ro­dých vecí 2. geol. Usa­de­ná hor­ni­na vznik­nu­tá stme­le­ním hru­bých zaob­le­ných úlom­kov 3. arch. Zlo­ži­té zosku­pe­nie sta­veb­ných hmôt do archi­tek­to­nic­ky vyvá­že­né­ho cel­ku  4. ekon. sústre­de­nie spo­lu nesú­vi­sia­cich tech­no­lo­gic­kých odvet­ví pod jed­nu finanč­nú kontrolu

 

kon­glo­me­rá­cia  -ie ž. /lat/ odb. zosku­pe­nie, zhluk, konglomerát

 

kon­tra­dik­cia -ie ž. (lat.) ale­bo pro­ti­re­če­nie  je tvr­de­nie obsa­hu­jú­ce vzá­jom­ne si odpo­ru­jú­ce myš­lien­ky, pro­ti­re­če­nie, roz­por, logic­ký spor; roz­por­nosť, vzá­jom­né pôso­be­nie pro­ti­kla­dov, pro­ti­klad­né vyjadrenie

       Struč­ne: slo­vom „kon­tra­dik­cia„ sa ozna­ču­jú pro­ti­re­če­nia v prehláseniach.

       Kon­tra­dik­cia je zlo­že­né slovo:

       Pred­po­na „kon­tra-“ má význam „pro­ti-„. „dik­cia“ -ie ž. /lat./ odb. indi­vi­du­ál­ny        spô­sob vyjad­ro­va­nia, vyslo­vo­va­nia, tech­ni­ka hovo­re­né­ho slo­va, reči.

 

Prí­klad kon­tra­dik­cie (pro­ti­re­če­nia, vnú­tor­ne pro­ti­re­či­vé­ho výro­ku): Anič­ka je man­žel­ka sta­ré­ho mlá­den­ca.

 

kon­tra­pro­duk­tí­ny /lat./ publ. pôso­bia­ci opro­ti čin­nos­ti; namie­re­ný pro­ti pro­duk­ti­vi­te, čino­ro­dos­ti, aktivite

 

kon­tro­ver­zia  -u ž. /lat./  odb. prud­ká výme­na názo­rov; spor, hád­ka, rozpor

kon­tro­verz­ný  /lat./ odb. vyvo­lá­va­jú­ci nedo­ro­zu­me­nia, spo­ry; problematický

kon­tro­verz­nosť  -ti ž. /lat./ pro­ti­klad­nosť, protirečivosť

 

 

 

pro­ti­re­če­nie,