a Lut­he­ro­vo manželstvo

 

Kata­rí­na von Bory sa naro­di­la v roku 1499. Pochá­dza­la zo schu­dob­ne­né­ho šľach­tic­ké­ho rodu zo Sas­ka. Písal sa rok 1523 a Kata­rí­na z Bory sa nachá­dza­la v kláš­to­re cis­ter­cián­ske­ho rádu v Nimb­sche­ne pri Grim­me v Nemec­ku. Ako do mno­hých iných, aj do toh­to kláš­to­ra pre­ni­ka­li refor­mač­né myš­lien­ky Mar­ti­na Lut­he­ra. Nie­kto­rí mní­si a mníš­ky pod vply­vom Lut­he­ro­vych myš­lie­nok opúš­ťa­li kláš­to­ry. Kata­rí­na spo­lu s ďal­ší­mi ôsmi­mi mníš­ka­mi pat­ri­la medzi nich. Ich útek z kláš­to­ra bol priam dob­ro­druž­ný a na tú dobu riskantný. 

 

V blíz­kom mes­te Tor­gau žil kupec, kto­rý záso­bo­val kláš­tor potra­vi­na­mi a hlav­ne ryba­mi. Na bie­lu sobo­tu v aprí­li 1523 pri­vie­zol ryby do kláš­to­ra vo veľ­kých sudoch. Keď vylo­žil tovar, deväť mní­šok sa scho­va­lo do nich a zakry­té plach­ta­mi voza unik­li z kláš­to­ra. Kupec ich dovie­zol do Tor­gau a odtiaľ ich pre­pra­vi­li do Wit­ten­ber­gu. Lut­her o tom­to úte­ku vedel a úte­ku aj napo­má­hal. Tak­to sa Kata­rí­na  dosta­la do Wittenbergu.

 

Ute­čen­ky­ne  bolo tre­ba nie­kde umiest­niť. Tri z nich hneď pri­ja­li rodi­ny, kto­ré tole­ro­va­li ich roz­hod­nu­tie. Naj­lep­ším rie­še­ním však bol vydaj. Tak sa to aj poda­ri­lo a všet­ky, okrem Kata­rí­ny, sa povy­dá­va­li. Pre Kata­rí­nu sa ženích nena­šiel a ten, kto­rý mal záu­jem nemo­hol si ju vziať, lebo jeho rodi­na so sobá­šom s býva­lou nesúhlasila.

 

Kata­rí­na dva ruky pomá­ha­la v rodi­ne, kto­rá mala veľ­mi dob­ré vzťa­hy s Lut­he­rom. Dosta­la ponu­ku, kto­rú odmiet­la údaj­ne so slo­va­mi, že ak sa má vydať, tak za Lut­he­ra. Lut­he­ra to zasko­či­lo, ale nako­niec súhla­sil. Dňa 13. júna 1525 sa usku­toč­nil tichý sobáš Kata­rí­ny z Bory a Dr. Mar­ti­na Lut­he­ra. To bol práv­ny akt a potom o dva týžd­ne, 27. júna, bolo kres­ťan­ské man­žel­ské požeh­na­nie a sva­dob­ná hos­ti­na. Kata­rí­na mala vte­dy 26 a Lut­her 41 rokov. Po svad­be sa pre­sťa­ho­va­li do Čier­ne­ho kláš­to­ra, kto­rý bol pôvod­ne súčas­ťou univerzity.

 

Tak­to sa Kata­rí­na z Bory dosta­la do his­tó­rie – tým, že sa vyda­la za Mar­ti­na Lut­he­ra – a v jeho živo­te zohra­la veľ­mi dôle­ži­tú. Pre­ži­li spo­lu vyše 20 rokov a bolo to šťast­né a úspeš­né man­žels­tvo. Ich domác­nosť sa sta­la vzo­rom pre neskor­šie pro­tes­tant­ské fary.

 

V rokoch 1526 až 1534 sa im naro­di­lo šesť detí, z kto­rých im dve zomre­li. Obe úmr­tia oba­ja ťaž­ko zná­ša­li. Ich domác­nosť však neus­tá­le žila nový­mi pod­net­mi, myš­lien­ka­mi, ale aj počet­ný­mi prí­chod­mi učen­cov a štu­den­tov, kto­rí sa u Lut­he­rov­cov zdr­žo­va­li aj nie­koľ­ko mesia­cov. O domác­nosť sa bolo tre­ba posta­rať vo veľ­kom a keď­že Lut­her sa veno­val teoló­gii, vede­nie a správ­cov­stvo domác­nos­ti osta­lo na ple­ciach Kataríny.

 

Kata­rí­na sa uká­za­la ako veľ­mi schop­ná eko­nóm­ka, obrat­ná v ria­de­ní domác­nos­ti a zve­ľa­ďo­va­ní spo­loč­né­ho majet­ku. Zatiaľ čo Lut­he­ra nezau­jí­ma­lo, kde budú ich hos­tia a náv­štev­ní­ci spať a čo budú jesť – Kata­rí­na všet­ko zaria­di­la. Kata­rí­na bola schop­ná a vitál­na a to sa pre­ja­vo­va­lo na kaž­dom jej kro­ku. Lut­her nikdy neoľu­to­val, že sa ože­nil, aj keď mu sobáš pri­šiel do ces­ty ako sta­ré­mu mládencovi.

 

U Lut­he­rov­cov sa schá­dza­li učen­ci, teoló­go­via aj štu­den­ti uni­ver­zi­ty k spo­loč­ným teolo­gic­kým deba­tám. Tých­to stret­nu­tí sa zúčast­ňo­va­la aj Kata­rí­na, čo na tú dobu bolo neob­vyk­lé, aby žena bola prí­tom­ná na takých­to deba­tách. Bola prí­tom­ná, ale do roz­ho­vo­rov nevstupovala.

 

 Man­žels­tvo Lut­he­rov­cov ukon­či­la Lut­he­ro­va smrť 18. feb­ru­ára 1546. Kata­rí­na zosta­la s deť­mi sama. Mala aj nema­la pomoc. Za tie spo­loč­né roky sa ich maje­tok roz­ší­ril – a to prá­ve kvô­li jej šikov­nos­ti – a Kata­rí­na bola dosť prak­tic­ká na to, aby pre­ži­la a posta­ra­la sa aj o deti.

 

 Šty­ri roky po smr­ti Lut­he­ra vypu­kol mor. Celá uni­ver­zi­ta sa pre­sťa­ho­va­la do Tor­gau, aby unik­li náka­ze a  Kata­rí­na išla s nimi. Bolo to v daž­di­vom obdo­bí a ces­ty boli pre­mo­če­né. Voz, na kto­rom sede­la Kata­rí­na sa pre­vrá­til a Kata­rí­na z neho vypad­la tak nešťast­ne, že si zlo­mi­la obe nohy. To sa udia­lo z jari 1552. Z toh­to prob­lé­mu sa už nedos­ta­la a v decem­bri 1552 zomre­la v mes­te Tor­gau – v mes­te, v kto­rom vlast­ne začal je nový život po úni­ku z kláštora.

 

 

Pre­chod na člán­ky kate­gó­rie Náš Boh

Pre­chod na člán­ky s témou pro­tes­tant­ská reformácia

Pre­chod na prie­či­nok Rôz­ne témy

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

 

 Umies­te­né: 3. sep­tem­bra 2025