Pred­slov

 

O dni Páno­vom píše apoš­tol Pavel do Korin­tu: „…vydať také­ho sata­no­vi na záhu­bu tela, aby bol duch spa­se­ný v deň Pána Ježi­ša“ (1. Korint­ským 5:5). Pôvod toh­to výra­zu je v sta­ro­zá­kon­nom pro­roc­tve pro­ro­ka Ámo­sa (Beda tým, kto­rí si žia­da­jú deň Hos­po­di­nov! Načo vám je deň Hos­po­di­nov? Lebo je tmou a nie svet­lom – Ámos 5:18).

 

 

Úvod

 

Deň Pánov je novo­zá­kon­né pome­no­va­nie sta­ro­zá­kon­né­ho výra­zu „deň Hos­po­di­nov“ („deň Jah­ve­ho“). Pres­nej­šie: Novo­zá­kon­ný deň Pánov je doba, o kto­rej sa v sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tvách pro­ro­ku­je ako o dni Hos­po­di­no­vom. Sú to pro­roc­tvá  o uda­los­tiach posled­ných čas, o posled­nej dobe, o dobe sko­na­nia toh­to sve­ta (Matúš 24:3).  

       V novo­zá­kon­ných pís­mach je deň Hos­po­di­nov (deň Pánov) escha­to­lo­gic­ký deň (doba), kto­rý pod­ľa Zja­ve­nia 3:10 je hodi­nou poku­še­nia (skúš­ky vie­ry), kto­rá prí­de na všet­kých oby­va­te­ľov zeme. Počas tej­to doby Boh vyle­je na túto zem aj svoj hnev ako sedem čiaš Božie­ho hne­vu (Zja­ve­nie 16. kapi­to­la). Deň Pánov bude obdo­bie poku­še­nia, kata­strof a tres­ta­nia bez­bož­ných oby­va­te­ľov zeme s cie­ľom pri­viesť ich k poká­niu. Ľudia však nebu­dú činiť poká­nie zo svo­jich hrie­chov, ale sa budú rúhať Bohu. Bude to deň tres­tov a súdov a vylie­va­nia Barán­kov­ho a Božie­ho hne­vu, ale súčas­ne je to aj deň vyslo­bo­de­nia, záchra­ny Božie­ho ľudu. Zdô­raz­ňu­je­me: Pre Boží ľud je deň Hos­po­di­nov – deň Pánov – aj dobou vyslo­bo­de­nia a záchrany.

 

 

Dva aspek­ty dru­hej sku­pi­ny pro­roc­tiev o dni Pánovom

 

V sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tvách nachá­dza­me dve sku­pi­ny pro­roc­tiev:

       Jed­na sku­pi­na sa týka aktu­ál­nych uda­los­ti tej doby. Tie­to pro­roc­tvá sa už napl­ni­li v sta­ro­zá­kon­nej dobe.

       Dru­há sku­pi­na sa týka posled­ných čias, posled­nej doby, týka sa dňa Hos­po­di­nov­ho. Táto časť  sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tiev sa napl­ní v novo­zá­kon­nej dobe v dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. Bude to doba Jako­bov­ho ale­bo veľ­ké­ho súže­nia (Jere­miáš 30:7; Daniel 12:1; Matúš 24:21; Zja­ve­nie 6. až 19. kapi­to­la). Pro­roc­tvá tej­to sku­pi­ny majú dva aspek­ty. Hovo­ria jed­nak o tres­toch, súdoch a straš­ných kata­stro­fách (prvý aspekt), ale hovo­ria aj o záchra­ne Božie­ho ľudu v tej­to dobe (dru­hý aspekt).

       Sta­ro­zá­kon­né pro­roc­tvá dru­hej sku­pi­ny sú roz­ve­de­né a vysvet­le­né v novo­zá­kon­ných pís­mach a napl­nia sa v novo­zá­kon­nom obdo­bí pome­no­va­nom deň Pánov. Pod­ľa 2. Tesa­lo­nic­kým 2:3-4 deň Pánov (deň Kris­tov – pod­ľa prof. Roháč­ka) nasta­ne až sa syn zatra­te­nia (Anti­krist) posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me, k čomu dôj­de v dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týž­ňa“ (Daniel 9:27). Pod­ľa 6. kapi­to­ly Zja­ve­nia Jána v Pís­me ten­to deň začí­na roz­la­mo­va­ním sied­mych peča­tí a kon­čí zja­ve­ním sa Pána Ježi­ša Kris­ta – zostú­pe­ním Pána z neba na zem (epi­fá­ni­ou) – a  s tým súvi­sia­cich uda­los­tí a sko­na­ním sve­ta (Zja­ve­nie Jána 19. kapitola). 

       V novo­zá­kon­ných pro­roc­tvách o dni Páno­vom nachá­dza­me, rov­na­ko ako v sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tvá o dni Hos­po­di­no­vom, tie isté dva aspek­ty. Novo­zá­kon­né pro­roc­tvá o dni Páno­vom, rov­na­ko ako sta­ro­zá­kon­né o tej­to dobe, ohla­su­jú dvo­ja­ké význa­mo­vo roz­diel­ne uda­los­ti. Majú dva aspek­ty, dve strán­ky, kto­rý­mi sú: 

 

Prvý aspekt (jed­na strán­ka) pro­roc­tiev o dni Pánovom

Hnev, súdy, tres­ty, pre­osie­va­nie, skúšky

Pán Ježiš Kris­tus počas prvé­ho prí­cho­du bol Spa­si­te­ľom a Vyku­pi­te­ľom. Na kon­ci časov ho novo­zá­kon­né pís­ma pred­sta­vu­jú ako Sud­cu (Ján 5:22; Zja­ve­nie 19:11), doko­ná­va­te­ľa spa­se­nia  (kto­ré bude doko­na­né v dni Kris­to­vom, v parú­zii – Filip­ským 1:6, 9; 2. Tesa­lo­nic­kým 2:1) a ukon­čo­va­te­ľa dejín sve­ta (Matúš 24:3; Zja­ve­nie 19:15-16 a 19-21). Sku­toč­nosť o úlo­he Sud­cu ozná­mil už pri prvom prí­cho­de: „… Otec nesú­di niko­ho, ale vše­tok súd oddal Syno­vi“ (Ján 5:22).

       Tí, kto­rí sa počas uda­los­tí roz­la­mo­va­nia peča­tí skry­li do jas­kýň a skál vrchov mali strach pred tým, kto­rý sedel na Božom tró­ne a Barán­kom. Vra­ve­li vrchom a ska­lám: „Pad­ni­te na nás a pri­kry­te nás pred tvá­rou toho, kto­rý sedí na tró­ne a pred hne­vom Barán­ka, lebo pri­šiel ten veľ­ký deň jeho hne­vu, a kto môže obstáť?“ (Zja­ve­nie 6:16-17) Pocho­pi­li, že to, čo sa s nimi deje, je Barán­kov hnev, kto­rý na nich doľa­hol. Bará­nok sto­jí upro­stred tró­nu (Zja­ve­nie 5:6) a roz­la­mu­je peča­te (5:5 a 6:1).

       Barán­kov hnev prí­de na celý svet, ale jeho hnev nedo­ľah­ne na tých, kto­rých si vykú­pil svo­jou krvou a kto­rí sú jeho ľudom – nedo­ľah­ne na Cir­kev. Tak tomu bude počas uda­los­tí ohla­so­va­ných  rozlo­me­ný­mi  peča­ťa­mi a trú­be­nia trúb – Barán­kov hnev nedo­ľah­ne na jeho Neves­tu.^A)

 

Barán­kov hnev

To sú všet­ky uda­los­ti, kto­ré sú ohlá­se­né počas roz­la­mo­va­nia peča­tí a trú­be­nia trúb.  Bude to doba poku­še­nia a skúš­ky vie­ry oby­va­te­ľov zeme, či pre­osie­va­nie cir­kev­ných spo­lo­čens­tiev, s cie­ľom pri­ve­de­nia bez­bož­ných a nespa­se­ných k poká­niu. Cir­kev v tej­to dobe bude ešte tu na zemi, a kým bude tu na zemi, ľudia ešte budú mať mož­nosť obrá­tiť sa k Bohu, uve­riť evan­je­liu a činiť poká­nie. Po oka­mi­hu zo zeme vychvá­te­nia živých pat­ria­cich Páno­vi, Cir­kvi, to už nebu­de mož­né, lebo vychvá­te­ním sa napl­ní počet všet­kých tých, kto­rí majú pat­riť do Cir­kvi (Rím­skym 11:25).

       K uda­los­ti vychvá­te­nia dôj­de pri hla­se sied­mej trú­by, na kto­rej bude trú­biť  sied­my anjel (1. Korint­ským 15:51-52; Zja­ve­nie 11:15). Pri vychvá­te­ní Cir­kev odíde spo­lu s Pánom do nebies. Ihneď po jej odcho­de (nie prv) nasta­ne na zemi vylie­va­nie sied­mych čiaš Božie­ho hne­vu (Zja­ve­nie 16. kapi­to­la) – toto je hnev sedia­ce­ho na tró­ne (Zja­ve­nie 6:16).

       Počas vylie­va­nia čiaš Božie­ho hne­vu Cir­kev už na zemi nebu­de. Bude zo zeme vza­tá a bude s Pánom nie­kde v nebe­siach. Pán Ježiš vychvá­te­ním zachrá­ni svo­ju Cir­kev pred Božím hne­vom, ako je to jej zasľú­be­né v Pís­me (1. Tesa­lo­nic­kým 1:10, 5:9; Rím­kym 5:9). Zachrá­ni ju tak, že ju vez­me zo zeme k sebe do nebies ako svo­ju Neves­tu (1.Tesalonickým 4:13-17).  

       Po vylia­tí sied­mej čaše dôj­de k zostú­pe­niu Pána z nebies dolu na zem (spo­lu so svo­jou man­žel­kou, Cir­kvou), dôj­de k bit­ke pri Har­ma­ge­do­ne a uda­los­tiam s tým súvi­sia­cich. V bit­ke pri Har­ma­ge­do­ne Pán Ježiš pora­zí Anti­kris­ta a jeho voj­sko. Tým­to Pán Ježiš ukon­čí deji­ny sve­ta. Zanik­nú všet­ky krá­ľov­stvá sve­ta a nikdy viac už žiad­ne­ho svet­ské­ho, zem­ské­ho, krá­ľov­stva nebude.

 

Cir­kev v čas­ti veľ­ké­ho súženia

To, že Cir­kev bude na zemi v čas­ti Jako­bov­ho, čiže veľ­ké­ho súže­nia – počas roz­la­mo­va­nia peča­tí a trú­be­nia trúb –, má svo­je dôvody:

     1) Pre ňu to bude doba pre­osie­va­nia podob­ne, ako bolo pre­osie­va­nie pri ukri­žo­va­ní Ježi­ša Kris­ta. Vte­dy si Satan vyžia­dal uče­ní­kov, aby ich pre­osial (Lukáš 22:31-32). Mno­hí vyzná­va­jú vie­ru v Boha, ale keď prí­du poku­še­nia, ťaž­kos­ti a rôz­ny zvod, odpa­dá­va­jú. Títo, pod­ľa podo­ben­stva o roz­sie­va­čo­vi, pat­ria do dru­hej a tre­tej pôdy – títo sú dočas­ní (Marek 4:3-20). Pán Ježiš si pri svo­jom odcho­de povzdy­chol: „… keď prí­de Syn člo­ve­ka, či aj náj­de vie­ru na zemi?“ (Lukáš 18:8). Vo vie­re do jeho prí­cho­du vytrva­jú iba tí, kto­rí sú štvr­tou pôdou.

     2) Vie­ra a ver­nosť Božie­ho ľudu a trpez­li­vosť  v oča­ká­va­ní prí­cho­du Spa­si­te­ľa Ježi­ša Kris­ta, bude pre­skú­ša­ná aj spô­so­bom, že svä­tí Boží (svä­tí Naj­vyš­ších) budú vyda­ní do ruky šel­my (Anti­kris­ta): „A dalo sa jej, aby bojo­va­la so svä­tý­mi a pre­moh­la ich…“ Svä­tí Boží budú vyda­ní do ruky Anti­kris­ta a Sata­na, budú pre­má­ha­ní (zabí­ja­ní), ale vie­ru v Kris­ta v nich nezlo­mia (Daniel 7:25; Zja­ve­nie 13:7 a 10). Zdá sa nám to mož­no čud­né a nepo­cho­pi­teľ­né, ale je to tak – a tre­ba sa s tým zmie­riť a pri­jať, lebo je to tak napí­sa­né v Božom slove!

     3) Nie­kto­rí z Božie­ho ľudu sú priam urče­ní k tomu, aby uká­za­li svo­ju vie­ru, v kto­rej neoľu­tu­jú svoj­ho živo­ta až do kon­ca, a aby tak svo­jou smr­ťou oslá­vi­li Boha. Tým, kto­rých duše Ján videl  pod oltá­rom –„zabi­tých pre slo­vo Božie a pre sve­dec­tvo, kto­ré mali“ –, bolo pove­da­né, „aby odpo­čí­va­li ešte krát­ky čas, až sa dopl­ní počet aj ich spo­lu­s­lu­žob­ní­kov a ich bra­tov, kto­rí majú tiež byť zabi­tí ako aj oni“ (Zja­ve­nie 6:9-11). Títo nezap­rú svo­ju vie­ru, neprij­mú zna­me­nie šel­my, ale rad­šej pod­stú­pia smrť.

 

Boží ľud bude vyda­ný do rúk Anti­kris­ta. Nie­kto­rí zomrú, nie­kto­rí unik­nú, pre­ži­jú pre­na­sle­do­va­nie, zacho­va­jú vie­ru až do kon­ca (až do prí­cho­du Pána Ježi­ša) a títo budú vychvá­te­ní. Zo slov Pána Ježi­ša, z ver­ša Zja­ve­nie 6:11, môže­me usu­dzo­vať, že až keď sa napl­ní počet tých, kto­rí majú byť zabi­tí, nasta­ne jeho dru­hy prí­chod a na jeho začiat­ku zo zeme vychvá­te­nie tých, kto­rí mu pat­ria (deň Kris­ta, parú­zia) – a k tomu dôj­de, ako píše­me vyš­šie, pri hla­se sied­mej trú­by sied­me­ho anje­la (Zja­ve­nie  10:7, 11:15).

 

Dru­hý aspekt (dru­há strán­ka) pro­roc­tiev o dni Pánovom

Záchra­na Božie­ho ľudu z dňa Pánov­ho (z dňa Hospodinovho)

Boží ľud, Cir­kv a osta­tok Izra­e­la, bude zachrá­ne­ný na dva­krát. K jeho záchra­ne dôj­de v dvoch roz­lič­ných oka­mi­hoch (dňoch) a roz­diel­nych udalostiach:

      1) Uda­losť  vychvá­te­nia.  Cir­kev bude od  Božie­ho hne­vu (od hne­vu sedia­ce­ho na tró­ne, Zja­ve­nie 6:16) zachrá­ne­ná v uda­los­ti zo zeme vychvá­te­nia živých pat­ria­cich Páno­vi – prí­cho­dom Pána pre jeho Cir­kev (parú­zi­ou). K tomu­to dôj­de z už pre­bie­ha­jú­ce­ho Jako­bov­ho či veľ­ké­ho súže­nia, a to kon­krét­ne v okam­ži­ku, keď  bude znieť hlas sied­mej trú­by sied­me­ho anje­la (Zja­ve­nie 11:15-18; 1. Korint­ským 15:51; 1. Tesa­lo­nic­kým 4:16).

     2) Uda­losť zhro­maž­de­nia ostat­ku Izra­e­la. K tomu­to, k parú­zi­im Izra­e­la, dôj­de po skon­če­ní posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“, po epi­fá­nii (Matúš 24:31). Osta­tok Izra­e­la prej­de celým sedem­roč­ným obdo­bím posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ a tým aj celým Jako­bo­vym súže­ním. Spa­se­ný bude na kon­ci toh­to „týžd­ňa“.

 

 

Uda­los­ti dňa Pánov­ho (zhr­nu­tie)

 

Deň Pánov nie je jed­no­ra­zo­vá uda­losť, nie je to zále­ži­tosť oka­mi­hu, zlom­ku sekun­dy. Deň Pánov, na roz­diel odo dňa Kris­tov­ho, je zále­ži­tosť dlh­šie­ho obdo­bia, a ako píše­me aj vyš­šie, má začia­tok aj koniec. Pod­ľa 6. kapi­to­ly kni­hy Zja­ve­nia sa začí­na roz­la­mo­va­ním sied­mych peča­tí a pod­ľa ver­šov Matúš 24:29-31 a Zja­ve­nia Jána 19. kapi­to­ly sa skon­čí zja­ve­ním sa Pána (epi­fá­ni­ou) a zhro­maž­de­ním „ostat­ku Izra­e­la“ do Jeru­za­le­ma. Deň Pánov pozos­tá­va z troch etáp.

 

Prvá eta­pa je obdo­bie, počas kto­rej Pán Ježiš, Bará­nok, je v nebe­siach upro­stred tró­nu (Zja­ve­nie 5:6 a 6:1). Táto eta­pa je obdo­bím hne­vu Barán­ka, kto­rý sa pre­ja­vu­je na zemi rôz­ny­mi kata­stro­fa­mi. Začí­na ohla­so­va­ním uda­los­tí odha­le­ných roz­la­mo­va­ním sied­mych peča­tí a kon­čí trú­be­ním sied­me­ho anje­la (Zja­ve­nie 10. a 11. kapi­to­la). Cir­kev nebu­de pod­lie­hať hne­vu Barán­ka – hnev Barán­ka nebu­de na ňu dopadať.

       Počas tej­to eta­py nasta­nú nasle­dov­né uda­los­ti: v nebe­siach zasad­ne súd nad Anti­kris­tom a bude mu odňa­té pan­stvo, kto­ré od polo­vi­ce posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ (Daniel 7:26, 9:27; Zja­ve­nie 13:5, 7) mal nad zemou a  Božím ľudom a bude odo­vzda­né ľudu svä­tých Naj­vyš­ších (Daniel 7:27; Zja­ve­nie 5:10); Pán Ježiš (Syn člo­ve­ka) pre­vez­me pan­stvo i slá­vu i krá­ľov­stvo na nebi a na zemi, čím sa zre­a­li­zu­je roz­hod­nu­tie  – roz­hod­nu­tie nado­bud­ne plat­nosť –, kto­ré mu už prv bolo dané súd­nym roz­hod­nu­tím (Daniel 7:13-14; Matúš  28:18; Zja­ve­nie 11:15, 19:6).

 

Dru­há eta­pa začí­na trú­be­ním sied­me­ho anje­la. Počas hla­su sied­mej trú­by Pán Ježiš opus­tí trón v nebe­siach a zostú­pi do povet­ria (nie však na povrch zeme) a tu sa stret­ne so svo­jou Cir­kvou, so svo­jou Neves­tou (čo je uda­losť pome­no­va­ná ako deň Kris­tov, parú­zia). Pán Ježiš trón v nebe­siach opus­tí až potom, ako pre­vez­me všet­ku vlá­du a moc na nebi a na zemi (Zja­ve­nie 11:15, 17). Nasle­du­je súd pred súd­nou sto­li­cou Kris­to­vou a svad­ba Barán­ko­va. Obe uda­los­ti sa odo­hra­jú nie­kde v nebe­siach, urči­te nie na zemi. 

       V tej­to eta­pe na zemi dochá­dza k vylie­va­niu sied­mych čiaš Božie­ho hne­vu. Cir­kev bude uchrá­ne­ná od Božie­ho hne­vu, lebo v tej­to dobe nebu­de na zemi, ale bude v nebe­siach so svo­jím Pánom. V tej­to eta­pe už budú napl­ne­né pro­roc­tvá o záchra­ne pat­ria­cich Páno­vi, pat­ria­cich do Cir­kvi (1. Tesa­lo­nic­kým 1:10).

 

Tre­tia eta­pa začí­na prí­cho­dom Pána Ježi­ša a všet­kých jeho svä­tých z nebies dolu na zem (epi­fá­nia). Zostú­pia na Oli­vo­vý vrch a prí­du do Jeru­za­le­ma jaz­diac na bie­lych koňoch. Nasle­du­je bit­ka pri Har­ma­ge­do­ne a uda­los­ti s ňou súvi­sia­ce. Tou­to bit­kou raz a navž­dy zanik­nú všet­ky zem­ské krá­ľov­stva (Zja­ve­nie 19:19-21). Po tom­to dôj­de k zhro­maž­de­niu spa­se­né­ho ostat­ku Izra­e­la zo všet­kých kútov zeme do Jeru­za­le­ma (Matúš 24:29-31). V tej­to eta­pe dôj­de k napl­ne­niu sta­ro­zá­kon­ných pro­roc­tiev o dni Hos­po­di­no­vom, pro­ro­ku­jú­cich o záchra­ne Izra­e­la zo dňa Hos­po­di­nov­ho, zo súže­nia Jako­bov­ho (Jere­miáš 30:7).

 

Po tých­to troch eta­pách nastu­pu­je usta­no­ve­nie tisíc­roč­né­ho krá­ľov­stva Kris­ta na zemi. To už bude nebes­ké krá­ľov­stvo. Bude na tej­to zemi, ale nebu­de zem­ské. Po jeho skon­če­ní dôj­de k dru­hé­mu vzkrie­se­niu, k súdu pred veľ­kým bie­lym tró­nom, k stvo­re­niu nové­ho neba a novej zeme, zostú­pe­nie nové­ho Jeru­za­le­ma z nebies na novú zem a več­né pre­bý­va­nie Božie­ho ľudu v Božej prítomnosti. 

 

 

Poznám­ka na záver

 

Sta­ro­zá­kon­ní pro­ro­ci pro­ro­ku­jú­ci o dni Hos­po­di­no­vom, záchra­nu svä­tých Božích, svä­tých Naj­vyš­ších, ozna­mo­va­li ako uda­losť, ku kto­rej dôj­de z pre­bie­ha­jú­ce­ho Jako­bov­ho súže­nia – z neho -, nie z pred neho ani nie po ňom. Táto sku­toč­nosť musí byť sme­ro­daj­ná a zavä­zu­jú­ca aj pre nás dnes. Musí­me ju rešpek­to­vať a pri­jať bez ohľa­du na to, či sa nám páči ale­bo nie, a s tým­to vedo­mím vykla­dať novo­zá­kon­né pís­ma a učiť o uda­los­tiach posled­nej doby.

 

 

 

Poznám­ky

A) Prí­klad toho, že Boh si upro­stred kata­strof vie zachrá­niť svoj ľud, berie­me z doby poby­tu izra­el­ské­ho náro­da v Egyp­te. Na celý Egypt priš­la hus­tá tma, ale všet­ci syno­via Izra­e­lo­vi mali svet­lo vo svo­jich byd­lis­kách (2. Moj­ži­šo­va 10:22-23).

 

 

 

Umiest­ne­né: 11. novem­bra 2025

Dopl­ne­né: 20. novem­bra a 21. decem­bra 2025 

 

 

 

Pre­chod na člá­nok Dru­hý prí­chod Pána Ježi­ša Krista

Pre­chod na cyk­lus člán­kov Vychvá­te­nie Cirkvi 

Pre­chod na člá­nok Boží hnev

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod