Ale ste pri­stú­pi­li k sláv­nost­né­mu zhro­maž­de­niu a k zbo­ru prvo­ro­de­ných
Židom 12:22-23

 

Vzťa­hy Cir­kvi urču­jú­ce jej cha­rak­te­ris­tic­ké rysy a postavenie

Boh má s Cir­kvou výni­moč­né záme­ry „a osvie­tiť všet­kých, čo a aká je to sprá­va tajom­stva, skry­té­ho od vekov v Bohu, kto­rý stvo­ril všet­ko skr­ze Ježi­ša Kris­ta, aby bola teraz skr­ze cir­kev ozná­me­ná knie­žat­stvám a moc­nos­tiam v pone­bes­kých oblas­tiach pre­roz­ma­ni­tá múd­rosť Božia“ (Efez­ským 3:9). Aj keď sa zja­vil aj iným sku­pi­nám ľudí, je jeho pôso­be­nie v Cir­kvi odliš­né. Pán pove­dal: „Zbu­du­jem svo­ju Cir­kev“, a prá­ve to je dnes jeho zvlášt­nym dielom.

Kris­to­ve slo­vá ozna­ču­jú kon­krét­ne rysy Cirkvi:

a) tou­to čin­nos­ťou sa mal zaobe­rať až po svo­jom pozem­skom živote,

b) nebo­la totož­ná s krá­ľov­stvom, o kto­rom tiež učil a

c) muse­lo to byť nie­čo odliš­né od izra­el­skej pospolitosti.

Vzťah Cir­kvi ku kráľovstvu

K nedo­ro­zu­me­niam čas­to dochá­dza aj pre­to, lebo dosta­toč­ne neroz­li­šu­je­me medzi Cir­kvou a Krá­ľov­stvom. Ďal­ší spô­sob ako pocho­piť cha­rak­ter Cir­kvi je pre­skú­mať jej vzťah k Božie­mu krá­ľov­stvu (gréc­ky: basi­le­ia tú theú). Krá­ľov­stvo bolo jed­ným z hlav­ných uče­ní Ježi­ša Kris­ta počas jeho pozem­skej služ­by (napr. pozri Skut­ky 1:3 „…kto­rým sa aj zja­vo­val živý po svo­jom utr­pe­ní mno­hý­mi dôkaz­mi uka­zu­júc sa im šty­rid­sať dní a hovo­riac s nimi o krá­ľov­stve Božom“ a ďal­šie v evan­je­liách). Zatiaľ čo sa evan­je­liá o Cir­kvi zmie­ňu­jú len tri­krát (a všet­ky tie­to zmien­ky sú v 16. a 18. kapi­to­le Matú­šov­ho evan­je­lia), sú záro­veň pre­pl­ne­né dôraz­mi na Kráľovstvo.

Význam poj­mu „krá­ľov­stvo“. V slov­ní­koch je krá­ľov­stvo defi­no­va­né ako orga­ni­zo­va­né spo­lo­čen­stvo (a mys­lí sa tam neja­ká poli­tic­ká orga­ni­zo­va­nosť) a má vlád­cu, pod­da­ných a oblasť (teri­tó­rium). Ak chce­me defi­no­vať neja­ké kon­krét­ne krá­ľov­stvo, musí­me si polo­žiť nie­koľ­ko otá­zok: Kto je vlád­com? Kto sú pod­da­ní? Kde sa toto krá­ľov­stvo nachá­dza a v akom čase? Pomo­cou tých­to otá­zok môže­me od seba odlí­šiť jed­not­li­vé krá­ľov­stvá, s kto­rý­mi sa v Pís­me stretávame.

Uni­ver­zál­ne kráľovstvo

Pís­mo zja­vu­je Boha ako vlád­cu celé­ho exis­tu­jú­ce­ho sve­ta: „Tvo­ja je, ó, Hos­po­di­ne, veleb­nosť i hrdin­ská moc i slá­va i víťazs­tvo i veli­čen­stvo, áno všet­ko na nebi i na zemi. Tvo­je je, ó, Hos­po­di­ne, krá­ľov­stvo, a ty si vyvý­še­ný všet­ké­mu za hla­vu“ (1. Kró­nic­ká 29:11); „Tvo­je krá­ľov­stvo je krá­ľov­stvom všet­kých vekov a tvo­je pano­va­nie nad jed­ným kaž­dým poko­le­ním“ (Žalm 145:13). Ako vlád­ca celé­ho sve­ta Boh uží­va prá­vo­mo­ci nad národ­mi sve­ta, dosa­dzu­je vlád­cov pod­ľa svoj­ho roz­hod­nu­tia a svet súdi: „…pred Hos­po­di­nom, lebo ide, lebo ide súdiť zem! Bude súdiť okruh sve­ta v spra­vod­li­vos­ti a náro­dy vo svo­jej prav­de“ (Žalm 96:13). Boh je vlád­com toh­to uni­ver­zál­ne­ho krá­ľov­stva. Vlád­ne nad všet­kým, v kaž­dom čase a v celej več­nos­ti. V zmys­le svoj­ho posta­ve­nia vo sve­te (veria­ci aj po zno­vuz­ro­de­ní zostá­va­jú na tom­to sve­te, nie sú ešte zo sve­ta vza­tí) je Cir­kev súčas­ťou toh­to uni­ver­zál­ne­ho kráľovstva.

Výra­zom „basi­le­ia“ („krá­ľov­stvo“) sa obvyk­le vyme­dzu­je vlá­da či ríša Božia, všet­ko zahr­ňu­jú­ca sfé­ra jeho vplyvu:

V zmys­le toh­to poní­ma­nia sa roz­li­šu­je medzi Krá­ľov­stvom a Cir­kvou. Je to užší pohľad na Božie krá­ľov­stvo (ale­bo na: krá­ľov­stvo Božie). Pod­ľa toh­to poní­ma­nia Krá­ľov­stvo zahr­ňu­je všet­ky nebes­ké bytos­ti (anje­lov, kto­rí nepad­li) a vykú­pe­ných z ľudí (pred dobou Kris­to­vou a po nej). Napro­ti tomu Cir­kev pod­ľa toh­to posto­ja je špe­ci­fic­kej­šia a pozos­tá­va z tých, kto­rí sa zno­vaz­ro­di­li skr­ze Kris­to­vo die­lo zmie­re­nia. Pod­ľa toh­to teda Božie krá­ľov­stvo pre­sa­hu­je čas a je súbež­né s ves­mí­rom, kým ale Cir­kev má kon­krét­ny počia­toč­ný bod a bude mať aj kon­krét­ny bod zavŕ­še­nia pri dru­hom prí­cho­de Kris­ta. Z toh­to pohľa­du Krá­ľov­stvo zahr­ňu­je vykú­pe­ných všet­kých vekov (sta­ro­zá­kon­ných aj novo­zá­kon­ných svä­tých) a Cir­kev zahr­ňu­je tých, kto­rí boli vykú­pe­ní počí­na­júc doko­na­ním Kris­tov­ho die­la (jeho ukri­žo­va­nia a zmŕt­vychvs­ta­nia). Pod­ľa toh­to pohľa­du do krá­ľov­stva Božie­ho sú poní­ma­ní a zahr­nu­tí len tí, kto­rí vyzná­va­jú Boha a uzná­va­jú jeho vlá­du (na roz­diel od neve­ria­cich ľudí, kto­rí vedo­me odmie­ta­jú exis­ten­ciu Boha a tým aj jeho zvr­cho­va­nú a suve­rén­nu vlá­du aj keď v sku­toč­nos­ti jeho vlá­de pod­lie­ha­jú, ako sa neskôr sami o tom pre­sved­čia). Pod­ľa toh­to nie­kto môže byť súčas­ťou Božie­ho krá­ľov­stva bez toho, aby bol súčas­ťou Cir­kvi (napr. pat­riar­cho­via, Moj­žiš, Dávid), ale kto je súčas­ťou Cir­kvi, je záro­veň aj súčas­ťou Krá­ľov­stva. S tým, ako sa ku Kris­tu obra­cia viac a viac ľudí, kto­rí sa stá­va­jú súčas­ťou jeho Cir­kvi, sa súčas­ne stá­va­jú aj súčas­ťou Krá­ľov­stva a Krá­ľov­stvo sa šíri, rastie.

Tiež aj pod­ľa iné­ho názo­ru by sme medzi Krá­ľov­stvo a Cir­kev nema­li klásť zna­mien­ko rov­nos­ti. Krá­ľov­stvo je skôr tvor­com Cir­kvi a Cir­kev nesie sve­dec­tvo o Krá­ľov­stve. A naviac Cir­kev je nástro­jom a stráž­com Krá­ľov­stva a for­mou, kto­rú Krá­ľov­stvo, čiže vlá­da Božia, na seba berie na zemi ako kon­krét­ny pre­jav zvr­cho­va­nej Božej vlá­dy upro­stred ľudstva.

Dávi­do­vo (mesiáš­ske) kráľovstvo

Ide o Dávi­do­vo krá­ľov­stvo v tom zmys­le, že sľu­by týka­jú­ce sa toh­to krá­ľov­stva boli dané pri zmlu­ve uzat­vo­re­nej s Dávi­dom: „… a dal som ti odpo­či­nu­tia od všet­kých tvo­jich nepria­te­ľov. A k tomu ti ozna­mu­je Hos­po­din, že on, Hos­po­din, uči­ní tebe dom. Keď sa vypl­nia tvo­je dni, a budeš ležať so svo­ji­mi otca­mi, posta­vím tvo­je seme­no po tebe, kto­ré vyj­de z tvoj­ho živo­ta, a upev­ním jeho krá­ľov­stvo. Ten vysta­ví môj­mu menu dom, a ja posta­vím pev­ne trón jeho krá­ľov­stva, tak­že bude stáť až na veky. Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, kto­ré­ho, keby sa dopus­til neja­kej neprá­vos­ti, budem tres­tať ľud­ským prú­tom a úder­mi synov člo­ve­ka. Ale moja milosť neuh­ne od neho, ako som uro­bil, aby uhla od Sau­la, kto­ré­ho som odstrá­nil spred tvo­jej tvá­ri. A nepod­vrá­ti­teľ­ne stá­ly bude tvoj dom a tvo­je krá­ľov­stvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pev­ne až na veky.– Pod­ľa všet­kých tých slov a pod­ľa celé­ho toho vide­nia, tak hovo­ril Nátan Dávi­do­vi. Potom vošiel kráľ Dávid do stá­nu Božie­ho a posa­dil sa pred Hos­po­di­nom a pove­dal: Kto som ja, Pane, Hos­po­di­ne, a kto je môj dom, že si ma dovie­dol až sem! A ešte i to bolo málo v tvo­jich očiach, Pane, Hos­po­di­ne, tak­že si hovo­ril ešte aj o dome svoj­ho slu­žob­ní­ka do ďale­kej budúc­nos­ti, a to na spô­sob člo­ve­ka, Pane, Hos­po­di­ne!“ (2. Samu­e­lo­va 7:11-19). Mesiáš­ske je toto krá­ľov­stvo v tom zmys­le, že mu bude vlád­nuť Mesiáš. Bude zre­a­li­zo­va­né pri dru­hom Kris­to­vom prí­cho­de, kedy Kris­tus nasto­lí krá­ľov­stvo a napl­ní zasľú­be­nia, kto­ré boli dané Dávi­do­vi. Struč­ne pove­da­né, v tom­to krá­ľov­stve bude vlád­nuť Kris­tus po svo­jom dru­hom prí­cho­de po dobu 1000 rokov a bude vlád­nuť zemi a jej oby­va­te­ľom. V dobe, keď bude toto krá­ľov­stvo nasto­le­né, bude Cir­kev už vzkrie­se­ná a v čele s Kris­tom bude vlád­nuť tisíc­roč­né­mu kráľovstvu.

Krá­ľov­stvo v zmys­le Kolos­kým 1:13 „kto­rý nás vytr­hol z moci tem­nos­ti a pre­miest­nil do krá­ľov­stva Syna svo­jej lás­ky“.

Toto je krá­ľov­stvo, do kto­ré­ho boli pre­ne­se­ní všet­ci veria­ci a do kto­ré­ho sa vstu­pu­je skr­ze zno­vuz­ro­de­nie. Vlád­com v ňom je Kris­tus a vlád­ne len veria­cim. Ten­to vzťah je prí­tom­nou sku­toč­nos­ťou. S tým­to krá­ľov­stvom je pra­vá Cir­kev, Telo Kris­to­vo, totožná.

Vzťah Cir­kvi a Izraela

Cir­kev exis­tu­je nezá­vis­le na Izra­e­li, aj keď jej vznik s Izra­e­lom úzko súvi­sí. Nevznik­la skôr, než na deň Let­níc. V dobe Sta­ré­ho záko­na teda Cir­kev neexistovala.

Roz­diel medzi Izra­e­lom a Cir­kvou potvr­dzu­je rad fak­tov. Medzi pri­ro­dze­ným Izra­e­lom a Cir­kvou je jas­ný roz­diel, z čoho vyplý­va, že Cir­kev nie je s Izra­e­lom totož­ná: „Tak sa cho­vaj­te, aby ste nebo­li uráž­kou ani Židom ani Gré­kom ani cir­kvi Božej“ (1. Korint­ským 10:32) a „A toto im bude odo mňa zmlu­va, keď odní­mem ich hrie­chy. Tak pod­ľa evan­je­lia sú nepria­teľ­mi pre vás, ale pod­ľa vyvo­le­nia milo­va­ní pre otcov“ (Rím­skym 11:27-28). Keby bol Izra­el to isté ako Cir­kev, bolo by toto dele­nie zbytočné.

Vzťah Cir­kvi k tomu­to veku

Náš Pán v Matú­šo­vi 16:18 pove­dal: „Zbu­du­jem svo­ju cir­kev“. Nepo­ve­dal, že by nie­čo, čo už exis­tu­je, dopl­nil, ale pove­dal, že uči­ní, zalo­ží nie­čo, čo do tej doby neexistovalo.

Až do doby vzkrie­se­nia Kris­ta nemoh­la mať Cir­kev hla­vu, kto­rá by jej vlád­la. Cir­kev nemoh­la exis­to­vať, dokiaľ neup­ly­nul neja­ký čas po Kris­to­vom vzkrie­se­ní z mŕt­vych: „a čo tá nesmier­na veľ­kosť jeho moci, vzhľa­dom na nás veria­cich pod­ľa pôso­be­nia sily jeho vlá­dy, kto­rú spô­so­bil v Kris­to­vi vzkrie­siac ho z mŕt­vych a posa­diac po svo­jej pra­vi­ci v pone­bes­kých oblas­tiach“ (Efez­ským 1:19-20). Až po Kris­to­vom na nebovs­tú­pe­ní moh­la byť Cir­kev fun­gu­jú­ca jed­not­ka s duchov­ný­mi dar­mi využí­va­ný­mi k služ­be (Efez­ským 4:7-12).

Cha­rak­ter jed­né­ho Tela nebol v sta­ro­zá­kon­nej dobe zná­mi: „kto­ré za iných poko­le­ní nebo­lo ozná­me­né ľud­ským synom, ako je teraz zja­ve­né Duchom jeho svä­tým apoš­to­lom a pro­ro­kom, že sú poha­nia spo­lu­de­dič­mi a spo­lu­te­lom a spo­lu­ú­čast­ník­mi jeho zasľú­be­nia v Kris­tu Ježi­šo­vi skr­ze evan­je­lium“ (Efez­ským 3:5-6) a naviac, toto bolo tajom­stvo skry­té od vekov, ale zja­ve­né až teraz (Kolos­kým 1:26). Dobu, kedy tajom­stvo nebo­lo zná­me, vys­trie­da­la teraj­šia doba, kedy tajom­stvo už je známe.

Už v Sta­rom záko­ne bolo odha­le­né, že sa poha­nia budú podie­ľať na Božom plá­ne vykú­pe­nia (Gene­zis 12:3 „a budú požeh­na­né v tebe všet­ky čeľa­de zeme“ a tiež Izaiáš 42:6-7 „Ja Hos­po­din som ťa povo­lal v spra­vod­li­vos­ti a pojal som ťa za tvo­ju ruku, budem ťa ostrí­hať a dám ťa za zmlu­vu ľudu a za svet­lo náro­dom, aby si otvo­ril sle­pé oči a vyvie­dol väz­ňa z väze­nia, zo žalá­ra tých, kto­rí sedia vo tme“), tak táto prav­da nie je žiad­nym tajom­stvom. V Sta­rom záko­ne však nebo­lo odha­le­né to, že vznik­ne jed­no spo­loč­né telo, kto­ré­ho budú účast­ní­ci ako Židia, tak aj poha­nia. V Sta­rom záko­ne sa nikde nestret­ne­me s myš­lien­kou Kris­tov­ho ale­bo aké­ho­koľ­vek tela, do kto­ré­ho by boli umiest­ne­ní tí, kto­rí sú vykú­pe­ní. Slo­vo „telo“ je prvý­krát pou­ži­té v 1. Korint­ským 12:12-15, ďalej v lis­te Rím­skym 12:5 a v lis­te Efez­ským a Kolo­sen­ským. V lis­te Efez­ským 2:15-16 („zru­šiac vo svo­jom tele nepria­teľ­stvo, zákon pri­ká­za­ní, zále­ža­jú­ci v rôz­nych naria­de­niach, aby tých dvo­je, Židov a poha­nov, stvo­ril v sebe v jed­né­ho nové­ho člo­ve­ka činiac pokoj a aby zmie­ril obo­jich v jed­nom tele Bohu skr­ze kríž zabi­júc na ňom nepria­teľ­stvo“) je syno­ny­mom toh­to jedi­né­ho tela výraz „nový“ člo­vek. Telo, pre­to­že je novým člo­ve­kom, nemô­že byť pokra­čo­va­ním ale­bo obno­ve­ním Izra­e­la. Iný­mi slo­va­mi nové telo nebo­lo zná­me v iných dobách, ale teraz je zja­ve­né. Pre­to­že Cir­kev je Kris­to­vým telom, kto­ré bolo zja­ve­né a zača­lo pôso­biť až v novo­zá­kon­nej dobe, je Cir­kev cha­rak­te­ris­tic­ká prá­ve pre túto dobu.

Vzťah Cir­kvi ku Kris­tu Ježišovi

„Zbu­du­jem“ (Matúš 16:18) je jas­ne čas budú­ci, teda „zbu­du­jem“ je nie­čo, čo Kris­tus do tej doby neuči­nil. Cir­kev zača­la fun­go­vať až vte­dy, keď o Let­ni­ciach zostú­pil Svä­tý Duch. Pán Ježiš Kris­tus je zakla­da­te­ľom Cir­kvi. Ide o jeho Cir­kev (Matúš 16:18) a On je jej zákla­dom (1. Korint­ským 3:11).

     1. Ako zakla­da­teľ Cir­kvi si Kris­tus vybral svo­jich uče­ní­kov (apoš­to­lov a pro­ro­kov), kto­rí tiež v zákla­doch stav­by zau­jí­ma­li svo­je dôle­ži­té mies­to (Efez­ským 2:20 „vybu­do­va­ní na zákla­de apoš­to­lov a pro­ro­kov, kde je uhol­ným kame­ňom sám Ježiš Kris­tus“).

     2. Ako zakla­da­teľ Cir­kvi učil uče­ní­kov veciam, kto­ré mali vstú­piť do plat­nos­ti vte­dy, keď Cir­kev mala začať pôso­biť. Väč­ši­na toh­to roz­ho­vo­ru je zazna­me­na­ná v hor­nej miest­nos­ti (Ján 13–17 kapi­to­la). Roz­ho­vor v hor­nej miest­nos­ti je prvou zmien­kou o tom, čo neskôr nachá­dza­me v novo­zá­kon­ných epiš­to­lách. Medzi nový­mi veca­mi, kto­ré Kris­tus svo­jim uče­ní­kom odha­lil, je nové pri­ká­za­nie (Ján 13:34), nová nádej na vytr­hnu­tie Cir­kvi (Ján 14:1-3), nový vzťah (vy vo mne a ja vo vás, verš 17) a nový základ pre mod­lit­bu (Ján 16:24).    

     3. Ježiš Kris­tus – zakla­da­teľ Cir­kvi, sa tiež svo­jou smr­ťou a zmŕt­vychvs­ta­ním stal uhol­ným (základ­ným) kame­ňom (Skut­ky 4:11; Efez­ským 2:20), zís­kal Cir­kev svo­jou krvou (Skut­ky 20:28), svo­jim zmŕt­vychvs­ta­ním a nane­bovs­tú­pe­ním sa stal hla­vou Cir­kvi (Efez­ským 1:20, 23) a ako jej hla­va môže, okrem iné­ho, dávať dary tým, kto­rí pat­ria k jeho telu (Efez­ským 4:8).

     4. Ako zakla­da­teľ Cir­kvi Kris­tus zoslal Svä­té­ho Ducha, kto­rý Cir­kev uvie­dol do aktív­nej exis­ten­cie (Skut­ky 2:33).

Vzťah Cir­kvi k Svä­té­mu Duchu

Let­ni­ce sú počiat­kom Cir­kvi ako fun­gu­jú­ce­ho tela, pre­to­že toho dňa bol vylia­ty Svä­tý Duch. Pred svo­jim nane­bovs­tú­pe­ním Pán svo­jim uče­ní­kom sľú­bil, že čosko­ro budú pokrs­te­ní Svä­tým Duchom (Skut­ky 1:5). Hoci sa slo­vo „krst“ v 2. kapi­to­le Skut­kov popi­su­jú­cej uda­los­ti Let­níc nepou­ží­va, zo Skut­kov 11:15-16 vyplý­va, že ku krs­tu Duchom doš­lo po prvý­krát prá­ve v deň Let­níc. Pre­to­že pod­ľa 1. Korint­ským 12:13 Svä­tý Duch krs­tí (poná­ra) ľudí do Kris­tov­ho tela a pre­to­že Kris­to­vým telom je Cir­kev (Efez­ským 1:22-23), zača­la Cir­kev, telo, exis­to­vať, keď prví jed­not­liv­ci boli na Let­ni­ce pokrs­te­ní Svä­tým Duchom.

Na Let­ni­ce doš­lo ešte k nie­koľ­kým ďal­ším uda­los­tiam. Uče­ní­ci boli napl­ne­ní Duchom (Skut­ky 2:4), tri­ti­síc ich bolo pokrs­te­ných vodou (pono­re­ných, Skut­ky 2:41) a toho dňa zača­la pôso­biť vidi­teľ­ná cir­kev (Skut­ky 2:42-47).

Svä­tý Duch nie­len krs­tí a pri­pá­ja do tela Kris­tov­ho tých, kto­rí uve­ria, ale vo veria­cich aj pre­bý­va (1. Korint­ským 6:19), pre­bý­va aj v miest­nych zbo­roch (Skut­ky 3:16) a Kris­to­vom tele (Efez­ským 2:22). Svä­tý Duch dáva Cir­kvi moc, zmoc­ňu­je ju, vedie ju, ute­šu­je ju a dáva jej dary (Skut­ky 1:8, 9, 31; 1. Korint­ským 12:3). Svä­tý Duch je v pra­vom slo­va zmys­le živo­tom a silou Cir­kvi. Cir­kev bez Svä­té­ho Ducha jed­no­du­cho neexistuje.

 

Zdro­je

1. Erich Sau­er: Tri­umf ukri­žo­va­né­ho, Alef , Ostra­va 1996, str. 42 – 55.

2. Stan­ley M.Horton a kol.: Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, Kres­ťan­ský život 2001, Albrech­ti­ce, str. 539 – 608.

3. Char­les C. Ryrie: Zákla­dy teolo­gie, Bib­los 1994, str. 453 – 503.

4. James Mon­tgo­me­ry Boice: Zákla­dy křes­ťan­ské víry, Návrat domů, Pra­ha 1999, str. 463 – 539.

5. Dra­ho­slav Vaj­da: Kľú­če nebes­ké­ho krá­ľov­stva, MSEJK, Bra­ti­sla­va 2005, str. 6 – 8.

6. Bru­ce Mil­ne: Skú­ma­nie prav­dy, Návrat 1992, Pra­ha, str. 214 – 227.

 

Umiest­ne­né:  9. janu­ára 2025