Slo­vom „kon­tra­dik­cia„ sa ozna­ču­jú pro­ti­re­če­nia v prehláseniach.

Defi­ní­ciu pojmu:

kon­tra­dik­cia -ie ž. (lat.) ale­bo pro­ti­re­če­nie  je tvr­de­nie obsa­hu­jú­ce vzá­jom­ne si odpo­ru­jú­ce myš­lien­ky, roz­por, logic­ký spor; vzá­jom­né pôso­be­nie protikladov.

Kon­tra­dik­cia je zlo­že­né slovo:

Pred­po­na „kon­tra-“ má význam „pro­ti-„.

„dik­cia“ -ie ž. /lat./ odb. indi­vi­du­ál­ny spô­sob vyjad­ro­va­nia, vyslo­vo­va­nia, tech­ni­ka hovo­re­né­ho slo­va, reči.

Prí­klad kon­tra­dik­cie (pro­ti­re­če­nia, vnú­tor­ne pro­ti­re­či­vé­ho výro­ku): Anič­ka je man­žel­ka sta­ré­ho mlá­den­ca.