meta­fo­ra – y ž. /gréc./ 1. obraz­né, pre­ne­se­né pome­no­va­nie 2. obraz­né vyjad­re­nie, obraz­nosť, obraz (slov­ný) zlo­že­ný nas pre­ná­ša­nie význa­mu, na pri­rov­ná­va­ní roz­lič­ných zna­kov, vlast­nos­tí, pôvod javov a pod. (napr. veľ­ký nos uhorka)

Kla­sic­ká meta­fo­ra sa zakla­dá na zdô­raz­ňo­va­ní von­kaj­ších podob­nos­tí javov. Meta­fo­ra ma obraz­nú (poetic­kú) a poznávaciu(noetickú) fun­kciu. Meta­fo­ra sa pou­ží­va na to, aby sa oži­vil pre­jav a aby sa vyz­dvih­la nie­kto­rá vlast­nosť javu, aby vyjad­re­nie bolo názor­né, obrazné.

Meta­fo­ra môže využí­vať rôz­ne dru­hy podobnosti:

Podob­nosť týka­jú­ca sa tva­ru ale­bo štruk­tú­ry – zub píly 

Podob­nosť týka­jú­ca sa roz­sa­hu a množ­stva – kvap­ka šťastia

Podob­nosť týka­jú­ca sa fun­kcie – hla­va rodiny

Podob­nosť týka­jú­ca sa mies­ta ale­bo polo­hy – čelo au