epi­fá­nia (-ie, ž.) je gréc­ke slo­vo vo význa­me: 1. zvi­di­teľ­ne­nie, slá­va; zja­ve­nie bož­stva v reál­nej podo­be ale­bo vízii;  2. svia­tok Zja­ve­nia Pána

Prvý význam  Slo­vom epi­fá­nia je pome­no­va­né „obja­ve­nie ale­bo pre­ja­ve­nie sa bož­skej bytos­ti“. Sú nimi teofá­nia a kris­to­fá­nia, kto­ré sú typy epi­fá­nie. Teofá­nia je pre­jav Boha, kto­rý je „hma­ta­teľ­ný“ ľud­ský­mi zmys­la­mi. V najuž­šom zmys­le slo­va ide o vidi­teľ­né zja­ve­nie Boha v sta­ro­zá­kon­nom obdo­bí, čas­to, ale nie vždy, v ľud­skej podo­be. Je vše­obec­ná mien­ka, že kedy­koľ­vek nie­ko­ho nav­ští­vil „Pánov anjel“, bol to v sku­toč­nos­ti pre­dob­raz Kris­ta (kris­to­fá­nia). Také­to zja­ve­nie nachá­dza­me v 1. Moj­ži­šo­vej 16:7-14; 22:11-18; Sud­cov 5:23; 2. krá­ľov 19:35 a v ďal­ších pasá­žach (Jozua 5:13-15). Teofá­nia, v kto­rej Boh na seba berie ľud­skú podo­bu, pred­zna­me­ná­va vte­le­nie, v kto­rom Boh pri­jí­ma podo­bu člo­ve­ka, aby žil medzi nami ako Ema­nu­el, čiže „Boh s nami“ (Matúš 1:23).

Dru­hý význam  Slo­vom Zja­ve­nie (Epi­fá­nia), písa­né s veľ­kým začia­toč­ným pís­me­nom, sa ozna­ču­je cir­kev­ný svia­tok (Zja­ve­nie Pána, ale­bo pome­no­va­ný aj ako Svia­tok troch krá­ľov), kto­rý sa slá­vi pre­dov­šet­kým vo východ­ných cir­kvách. Pri­pa­dá na 6. janu­ára a pri­po­mí­na náv­šte­vu mudr­cov (krá­ľov) od výcho­du a zja­ve­nie (prí­chod) Božie­ho Syna ako Syna človeka.