tolerancia

tole­ran­cia  –ie ž. /lat./  1. soc. zná­šan­li­vosť (názo­ro­vá a nábo­žen­ská) (opak: into­le­ran­cia) 2. tch. naj­vyš­šia dovo­le­ná odchýl­ka roz­me­ru; roz­diel medzi dvo­ma hra­nič­ný­mi roz­mer­mi ale­bo algeb­ric­ký roz­diel  medzi hor­nou a dol­nou odchýl­kou  3. obch. uzná­va­ná odchýl­ka od zmlu­vou sta­no­ve­nej akos­ti, tva­ru, roz­me­rov tova­rov a pod.  4. ekol.  Schop­nosť orga­niz­mu zná­šať odchýl­ky (výky­vy) fak­to­rov pro­stre­dia od optima

 

tole­ran­tnosť  –ti ť. /lat. tole­ro­re = strpieť/  zná­šan­li­vosť, tole­ran­cia (opak: into­le­ran­tnosť)

 

tole­rant­ný /lat./  zná­šan­li­vý (opak: into­le­rant­ný)

 

Ter­mín sa prvý raz obja­vil v 15. sto­ro­čí (v dobe nábo­žen­ských vojen) a chá­pal sa nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne (ako syno­ny­mum ľahos­taj­nos­ti k inej nábo­žen­skej viere). 

 

Mini­mál­ne od 18. sto­ro­čia sa ter­mín tole­ran­cia chá­pe ako duchov­ný postoj (indi­vi­du­ál­ny ale­bo kolek­tív­ny), kto­rý kaž­dé­mu dáva slo­bo­du vyjad­ro­vať názo­ry a posto­je, odliš­né od názo­rov druhých.

 

Z mrav­né­ho hľa­dis­ka však pojem tole­ran­cie zostá­va dvoj­znač­ný, pre­to­že pri tole­ran­cii môže ísť pros­to o dôsle­dok skep­ti­ciz­mu, kto­rý pri­púš­ťa, že všet­ky názo­ry majú rov­na­kú hod­no­tu a že neexis­tu­je prav­da ale­bo hod­no­ta, kto­rá by stá­la za to, aby sme ju náru­ži­vo obhajovali.

 

Tole­ranč­ný patent je doku­ment z 13. októb­ra 1781, kto­rým cisár Jozef II. vyhlá­sil nábo­žen­skú slo­bo­du a občian­sku rov­no­práv­nosť pre stú­pen­cov evan­je­lic­ké­ho augs­bur­ské­ho (lute­rán­ske­ho), refor­mo­va­né­ho hel­vét­ske­ho (kal­vín­ske­ho) a pra­vo­sláv­ne­ho (orto­dox­né­ho) vyzna­nia s rím­sky­mi kato­lík­mi. Dôvo­dom bola naj­mä sna­ha pod­po­riť hos­po­dár­sky roz­voj kra­ji­ny využi­tím poten­ciá­lu aj stú­pen­cov neka­to­líc­kych nábo­žens­tiev. Tým­to paten­tom sa prak­tic­ky skon­či­la pro­ti­re­for­má­cia v Habs­bur­skej monarchii.

 

Stú­pen­ci tých­to vyzna­ní moh­li vlast­niť maje­tok, veno­vať sa remes­lám, stať sa občan­mi miest, zís­kať aka­de­mic­ké hod­nos­ti a zastá­vať verej­né fun­kcie. Na chrá­my tých­to vyzna­ní sa zo začiat­ku vzťa­ho­va­li urči­té obme­dze­nia, ako zákaz vcho­dov z hlav­nej uli­ce ale­bo námes­tia, ale tie boli čosko­ro zrušené.


 

 

image_pdfimage_print