Čas­to kla­de­né otázky 

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Otáz­ka 3.1: Exis­tu­je pre­chod od neži­vej hmo­ty k živým organizmom?

Otáz­ka 3.2: Aká sta­rá je Zem, aký sta­rý je ves­mír? Exis­tu­je vedec­ká metó­da na urče­nie veku Zeme? Aký je Váš názor na metó­du C14?

 

Morál­ka ver­zus evolúcia 

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Zda­lo sa, že spo­lo­čen­ské zme­ny, kto­ré v našej kra­ji­ne a kra­ji­nách východ­nej Euró­py pre­beh­li kon­com 80-tich a začiat­kom 90-tich rokov minu­lé­ho sto­ro­čia, vyrie­šia duchov­né váku­um, kto­ré v spo­loč­nos­ti a v jed­not­liv­coch pretrvávalo.

 

Stvo­re­nie – a o čo vlast­ne ide?

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Otáz­ka stvo­re­nia má váž­ny dopad na vie­ru a na život vie­ry. Pre­to je veľ­mi dôle­ži­té, ako pri­jí­ma­me a vykla­dá­me kni­hu Genezis.

 

Dni stvo­re­nia.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Aký význam má slo­vo deň v 1. kapi­to­le kni­hy Genezis?

 

Hor­ni­ny a fosílie.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

V súčas­nos­ti je vše­obec­ne pri­jí­ma­ná a zaži­tá mien­ka, že pro­ce­sy, kto­ré vytvá­ra­li a tvár­ni­li hor­ni­no­vé vrstvy a pro­ce­sy, kto­ré sú zod­po­ved­né za fosíl­ny záznam, pre­bie­ha­li veľ­mi poma­ly, pozvoľ­ne a postup­ne počas mno­hých mili­ó­nov rokov.

 

Fas­ci­nu­jú­ca kom­plex­nosť lie­ta­nia v prírode.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

V prí­ro­de sa bež­ne stre­tá­va­me s prí­klad­mi vno­re­nej kom­plex­nos­ti. Vo všet­kých živých tvo­roch nachá­dza­me prí­kla­dy nere­du­ko­va­teľ­nej zlo­ži­tos­ti, na kto­rú veľ­mi šikov­ne pou­ká­zal Micha­el Behe vo svo­jej kni­he „Dar­wi­no­va čier­na skrin­ka“ („Darwin’s Black Box“).

 

Ter­mo­dy­na­mi­ka a infor­má­cia v živých orga­niz­moch.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Základ­nou jed­not­kou stav­by tela živých orga­niz­mov (rast­li­ny, zvie­ra­tá i ľudia) je bun­ka. Bun­ka obsa­hu­je veľ­mi zlo­ži­té ústro­jen­stvo pozos­tá­va­jú­ce z takz­va­ných orga­nel. Na orga­ne­ly sa môže­me poze­rať ako na malé bun­ko­vé stro­je či továr­ne, kto­ré sú zosta­ve­né z orga­nic­kých mak­ro­mo­le­kúl a v bun­ke vyko­ná­va­jú všet­ky potreb­né prá­ce a funkcie.

 

Veda a vie­ra o veciach, kto­ré sa nevidia.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Vysvet­le­nie prí­rod­ných javov je vyjad­re­né vedec­ký­mi teória­mi. Teórie popi­su­jú prí­rod­né záko­ny a záko­ni­tos­ti, kvan­ti­fi­ku­jú vzťa­hy medzi prí­či­na­mi a dôsled­ka­mi vo sve­te, kto­rý nás obklopuje.

 

Geoló­gia a fosí­lie z bib­lic­ké­ho pohľadu.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

V natu­ra­lis­tic­kom evo­luč­nom pre­sved­če­ní (sve­to­ná­zo­re) je Zem pri­bliž­ne 4 600 mili­ó­nov (4,6 miliárd) rokov sta­rá. Za svoj pôvod údaj­ne vďa­čí gra­vi­tač­nej akré­cii (zhlu­ko­va­niu sa) pra­cho­vých čas­tíc v plyn­no-pra­cho­vej hmlo­vi­ne, z kto­rej mala vznik­núť celá Slneč­ná sústava.

 

Mla­dé fosí­lie v pras­ta­rých sedimentoch?

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Naša súčas­ná spo­loč­nosť si osvo­ji­la mys­le­nie, že geolo­gic­ké vrstvy pokrý­va­jú­ce našu pla­né­tu a fosí­lie, kto­ré sa v nich nachá­dza­jú, sú mili­ó­ny až miliar­dy rokov sta­ré.  Čo však hovo­ria fak­ty o geolo­gic­kých vrstvách a fosí­liách v nich, kto­ré verej­nos­ti vše­obec­ne zná­me nie sú?

 

Neuve­ri­teľ­ne čerstvá fosí­lia dino­sau­ra. (Neska­me­ne­lá skamenelina.)

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Uni­for­mi­ta­ria­niz­mus je pre­sved­če­nie a pohľad na svet prí­ro­dy, pod­ľa kto­ré­ho súčas­nosť je kľú­čom k minu­los­ti. To zna­me­ná, že zna­losť súčas­ných dejov a pro­ce­sov v prí­ro­de je pre­ne­se­ná do minulosti.

 

O čom sved­čia diamanty?

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Dia­mant je prí­rod­ný mine­rál, kto­rý pozná­me naj­mä ako dra­ho­kam na šper­koch. Mož­no už menej zná­me pre nie­ko­ho je to, že je to che­mic­ký prvok uhlík, kto­rý má  veľ­mi pev­nú kryš­ta­lic­kú mriež­ku. Dia­mant je naj­tvr­d­ší zo všet­kých zná­mych minerálov.

 

Som fyzik

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

(Pred­ho­vor Pro­fe­so­ra Har­tnet­ta k jeho pred­náš­kam, kto­ré pred­nie­sol na 2. kon­fe­ren­cii „Sto­re­nie a veda, Žili­na 2010“.)

Som fyzi­kom na Zápa­do­aus­trál­skej uni­ver­zi­te (Uni­ver­si­ty of Wes­tern Aus­tra­lia) a zostro­ju­jem hodi­ny – vyso­ko sta­bil­né zafí­ro­vé osci­lá­to­ry. Podie­ľam sa na vyučo­va­ní kre­a­ci­onis­tic­ké­ho sve­to­ná­zo­ru a ako zás­tan­ca stvo­re­nia sa pri­ro­dze­ne zau­jí­mam aj o kozmológiu.

 

Vie­ra vo Veľ­ký tresk ale­bo Bib­lia.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Osob­ne verím, že Boh stvo­ril ves­mír tak, ako je to opí­sa­né v prvých kapi­to­lách kni­hy Gene­zis. Nevi­dím žia­den dôvod, pre­čo neve­riť, že to bolo za 6 oby­čaj­ných dní pred pri­bliž­ne 6 či 7 tisíc rok­mi. Som pre­sved­če­ný, že celý ves­mír má vek zhru­ba 6 tisíc rokov, mera­né hodi­na­mi na Zemi.

 

Demon­táž Veľ­ké­ho tresku.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Koz­mo­ló­gia Veľ­ké­ho tres­ku je v súčas­nos­ti vedú­cou koz­mo­ló­gi­ou. V aka­de­mic­kom pro­stre­dí i v spo­loč­nos­ti je pri­jí­ma­ná ako vedec­ké vysvet­le­nie pôvo­du a his­tó­rie ves­mí­ru dokon­ca až ako fakt. Uká­že­me, že „teória“ Veľ­ké­ho tres­ku aj naďa­lej čelí dokon­ca ras­tú­ce­mu počtu nevys­vet­le­ných vedec­kých prob­lé­mov a je v roz­po­re s via­ce­rý­mi astro­no­mic­ký­mi či astro­fy­zi­kál­ny­mi pozorovaniami.

 

Hubb­lo­va bub­li­na: Veľ­ký tresk v problémoch.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

V moder­nej vede a spo­loč­nos­ti sa koz­mo­lo­gic­ká „teória“ Veľ­ké­ho tres­ku pri­jí­ma ako prav­di­vé vysvet­le­nie pôvo­du a vývo­ja ves­mí­ru, pri­jí­ma sa ako fakt. Nie je nám však otvo­re­ne pove­da­né, a málo­kto si to uve­do­mu­je, že astro­no­mic­ké pozo­ro­va­nia sú v roz­po­re s tou­to „teóri­ou“.

 

Svet­lo hviezd, čas a nová fyzi­ka.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

V pred­chá­dza­jú­cich pred­náš­kach sme uká­za­li, že „teória“ Veľ­ké­ho tres­ku vysvet­ľu­je pôvod a vývoj ves­mí­ru pomo­cou hypo­te­tic­kých nezná­mych entít (veli­čín). Keď sa nezná­me vysvet­ľu­je nezná­mym, tak vlast­ne nemá­me žiad­ne vysvetlenie.

 

Ľud­ská DNA a evo­lú­cia.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Čo sa týka evo­lú­cie živo­ta od prvej pra­pô­vod­nej for­my neja­ké­ho pri­mi­tív­ne­ho živo­ta až po súčas­nú živo­číš­nu a rast­lin­nú ríšu vrá­ta­ne člo­ve­ka zás­tan­co­via evo­lú­cie pred­kla­da­jú už od čias Dar­wi­na pri­ro­dze­ný výber ako mecha­niz­mus, kto­rý pohá­ňa evolúciu.

 

Štvo­r­o­ké ryby.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Mno­hé ryby sú vyba­ve­né zau­jí­ma­vý­mi oča­mi – tubu­lár­ny­mi (rúr­ko­vi­tý­mi) oča­mi, kto­ré sú ako ďale­ko­hľa­dy zame­ra­né na povrch vod­nej hladiny.

 

Späť ku kni­he Genezis.

(Téma: Stvo­re­nie a veda. Člá­nok sa nachá­dza v archíve.)

Kni­ha Gene­zis je základ­nou kni­hou Bib­lie a pod­sta­tou celej kres­ťan­skej vie­ry a živo­ta. Smut­nou sku­toč­nos­ťou je, že mno­hí kres­ťa­nia boli zve­de­ní k dom­nien­ke, že na tom vlast­ne nezá­le­ží, či prij­me­me Gene­zis doslov­ne ale­bo nie.

 

Umiest­ne­né : 20. novem­bra 2024