Základ pre život v bib­lic­kej viere

 

Hľa, kla­diem na Sione uhol­ný kameň vyvo­le­ný, drahocenný… 

1. Pet­rov 2:6

 

 

 

Pred­slov

 

Ľud­ský život je čas­to pri­po­dob­ne­ný k budo­va­niu a stav­be. Je to dob­rá ilus­trá­cia a pou­ži­je­me ju aj v tom­to člán­ku, v kto­rom píše­me o živo­te člo­ve­ka, kto­rý hľa­dal výcho­dis­ko zo svoj­ho bied­ne­ho živo­ta. Počul, že exis­tu­je Boh a ľudia v jeho krá­ľov­stve pre­ží­va­jú radosť, pokoj a tešia sa na život vo več­nos­ti. Začal hľa­dal Boha a ces­tu k nemu a už toto hľa­da­nie bol počia­tok jeho nové­ho živo­ta. To bol čas roz­hod­nu­tia posta­viť si novú budo­vu svoj­ho života.

 

 

Úvod

 

Kaž­dá budo­va je posta­ve­ná na neja­kom zákla­de, tak je to aj so živo­tom, kto­rý je žitý s Bohom, so živo­tom žitým v bib­lic­kej vie­re. Najprv potre­bu­je­me pre taký­to život polo­žiť základ, a potom na tom­to zákla­de ďalej budu­je­me – nesie­me sa k doko­na­los­ti (Kolo­sen­ským 2:6-7; Židom 6:1; Júda 20).

 

Ako fyzic­ká budo­va, kto­rá má dlho vydr­žať a uniesť nepria­zeň poča­sia a iných okol­nos­tí, potre­bu­je pev­ný základ, tak aj člo­vek, kto­rý sa obra­cia k Bohu a vstu­pu­je do živo­ta s nám, potre­bu­je svo­ju novú život­nú budo­vu posta­viť na dob­rý, pev­ný základ a na tom­to zákla­de vybu­do­vať celý svoj ďal­ší život.

 

Budo­va posta­ve­ná na sla­bých a plyt­kých zákla­doch sa časom zrú­ti, roz­pad­ne. Sta­ne sa z nej hro­ma­da roz­va­lín. Podob­ne je to aj so živo­tom ľudí, kto­rí svoj život nepo­sta­vi­li na pev­ný a dob­rý duchov­ný základ. Stros­ko­ta­jú vo svo­jom živo­te a jedi­ným dôvo­dom ich zly­ha­nia je základ vie­ry, kto­rý nebol dob­re polo­že­ný a nemo­hol uniesť budo­vu živo­ta vo vie­re a v posvä­te­ní, kto­rá mala byť na ňom vybudovaná.

 

Tak­to to pria­mo vyuču­je Pán Ježiš Kris­tus v podo­ben­stve o roz­um­nom člo­ve­ku a člo­ve­ku bláz­no­vi (Matúš 7:24-27). Roz­um­ný člo­vek posta­vil svoj dom na ska­le – ten­to dom obstál, nezrú­til sa, lebo stál na pev­nom, dob­rom zákla­de. Dom dru­hé­ho člo­ve­ka neodo­lal, zrú­til sa prá­ve pre­to, že nemal dob­rý základ, bol posta­ve­ný na piesku.

 

 

Čo je Bohom urče­ný základ pre život s ním? 

 

Na túto otáz­ku Pís­mo skr­ze apoš­to­la Pav­la dáva pria­mu odpo­veď, a tá je: „Pod­ľa milos­ti Božej, kto­rá mi je daná, ako múd­ry sta­vi­teľ polo­žil som základ…“ (1. Korint­ským 3:10). Tým zákla­dom, o kto­rom tu apoš­tol Pavol hovo­rí, je Ježiš Kris­tus: „Lebo iný základ nemô­že nikto polo­žiť mimo toho, kto­rý je polo­že­ný, kto­rým je Ježiš Kris­tus.“ (1. Korint­ským 3:11). Tým­to Bohom urče­ným zákla­dom je oso­ba, vyku­pi­teľ­ská obeť a die­lo Pána Ježi­ša Kris­ta. Žia­den iný základ, na kto­rom by obstá­la budo­va (stav­ba) živo­ta s Bohom, živo­ta v bib­lic­kej vie­re, neexis­tu­je, a pre­to nie je mož­né iný základ ani polo­žiť. Budo­va vie­ry, kto­rá by bola posta­ve­ná na inom zákla­de ako na Ježi­šo­vi Kris­to­vi, neob­sto­jí – zrú­ti sa, zly­há. Pavol tu o polo­že­ní zákla­du a o sta­va­ní na tom­to zákla­de hovo­rí vo vše­obec­nom zmys­le budo­va­nia živo­ta, teda o budo­va­ní živo­ta bib­lic­kej vie­ry jed­not­liv­ca, aj bib­lic­ké­ho spoločenstva.

 

Ten­to základ, na iných mies­tach pome­no­va­ný aj ako uhol­ný kameň, je roz­ho­du­jú­ci, lebo od neho sa odví­ja všet­ko ostat­né: „Pre­to je aj napí­sa­né v Pís­me: Hľa, kla­diem na Sione uhol­ný kameň vyvo­le­ný, dra­ho­cen­ný, a ten, kto verí naň, nebu­de zahan­be­ný“ (1. Pet­rov 2:6). Peter sa pri­tom odka­zu­je na nasle­dov­ný sta­ro­zá­kon­ný text: „Pre­to tak­to vra­ví Hos­po­din, Pán: Ajh­ľa, ja kla­diem na Sione kameň, kameň osved­če­ný, vzác­ny uhol­ný kameň, pev­ne zalo­že­ný: Kto verí (v neho), nebu­de zahan­be­ný!“ (Izaiáš 28:16 – pod­ľa pre­kla­du ECAV).

 

Sta­rý aj Nový zákon potvr­dzu­jú túto život­ne dôle­ži­tú sku­toč­nosť bib­lic­kej vie­ry: Jedi­ným sku­toč­ným zákla­dom živo­ta bib­lic­kej vie­ry je Ježiš Kris­tus sám. Nie je ním nikto iný a nič iné­ho. Nie je ním žiad­na iná oso­ba, žiad­na deno­mi­ná­cia, žiad­ne spo­lo­čen­stvo, žia­den cir­kev­ný obrad či úkon. Je ním len Ježiš Kris­tus a žiad­ny iný základ pre spa­se­nie a zís­ka­nie več­né­ho živo­ta nikým ani polo­že­ný byť nemô­že, lebo len on je Bohom vyvo­le­ným a urče­ným základ­ným (uhol­ným) kame­ňom pre život vo vie­re v živé­ho Boha.

 

Potvr­de­nie toho, kto je zákla­dom budo­vy bib­lic­kej vie­ry, nachá­dza­me aj v Sta­rom záko­ne. Naprí­klad žal­mis­ta Dávid vyzná­va: „Hos­po­din je mojou ska­lou… mojím bra­lom, ku kto­ré­mu sa utie­kam, mojím ští­tom a rohom môj­ho spa­se­nia, mojou vyso­kou pev­nos­ťou.“ (Žalm 18:3). Podob­ne aj v Žal­me 62 Dávid robí opäť podob­né vyzna­nie vie­ry: „Len na Boha, mlčiac, oča­ká­va moja duša; od neho je moje spa­se­nie. Len on je mojou ska­lou a mojím spa­se­ním, mojím vyso­kým hra­dom, nepoh­nem sa veľ­mi“ (Žalm 62:2-3). V tom­to vyzna­ní pokra­ču­je ďalej aj vo ver­šoch 6 až 8 toh­to žal­mu: „Len oča­ká­vaj mlč­ky, moja duša, na Boha… Len on je mojou ska­lou a mojím spa­se­ním… nepoh­nem sa. Na Bohu je zalo­že­ná moja spá­sa, a od neho je moja slá­va; ska­la mojej sily, moje úto­čiš­te je v Bohu.“ Žal­mis­ta vyzná­va, že zákla­dom jeho spa­se­nia je len Boh. Len Hos­po­din (Jah­ve) je jeho ska­lou, na kto­rej keď sto­jí, tak sa nepoh­ne. Svo­je vyzna­nie zdô­raz­ňu­je slo­vom „len“, tzn. „jedi­ne“. Jedi­ne Hos­po­din, jedi­ne Boh je ska­lou, zákla­dom a pev­nos­ťou spa­se­nia – nikto iný, len Hos­po­din. V tých­to ver­šoch sú pre­po­je­né slo­vá ska­la (ako základ) a spa­se­nie. Obo­je, základ vie­ry a spa­se­nie, je mož­né nájsť len v jed­nej oso­be a tou je Ježiš Kris­tus sám.

 

Toto vyzna­nie môže­me rov­na­ko nájsť aj v pre­hlá­se­ní apoš­to­la Pet­ra, keď na Let­ni­ce hovo­rí k Izra­e­li­tom o Ježi­šo­vi Kris­to­vi Naza­ret­skom: „To je ten kameň, opo­vr­hnu­tý vami sta­vi­teľ­mi, kto­rý sa stal hla­vou uhla (zákla­dom spa­se­nia). A nie­to v inom nikom spa­se­nia, lebo ani nie­to iné­ho mena pod nebom, kto­ré by bolo býva­lo dané nie­ko­mu medzi ľuď­mi, v kto­rom by sme mali byť spa­se­ní“ (Skut­ky 4:11-12). Len tá budo­va vie­ry, kto­rá je posta­ve­ná na Páno­vi Ježi­šo­vi Kris­to­vi, je budo­vou, kto­rá sto­jí pev­ne a nepoh­ne sa.

 

 

Ako môže člo­vek polo­žiť do svoj­ho živo­ta základ, kto­rým je Ježiš Kristus?

 

Všet­ci ľudia sa rodia hrieš­ni a hre­šia. V Ada­mo­vi všet­ci ľudia zhre­ši­li a nema­jú slá­vy Božej (Rím­skym 3:23). Vo svo­jich hrie­chov sú stra­te­ní, a pre­to aj všet­ci potre­bu­jú byť spa­se­ní, vyslo­bo­de­ní zo svo­jich hrie­chov, zachrá­ne­ní zo svoj­ho hrieš­ne­ho posta­ve­nia pred Bohom.

 

Keď hovo­rí­me o Bohom urče­nom zákla­de pre spa­se­nie, o Ježi­šo­vi Kris­to­vi a jeho die­le, tak si potre­bu­je­me uve­do­miť, že spa­se­nie je Božie die­lo a je to die­lo doko­na­lé a dokon­če­né (Židom 10:14). Boh pre záchra­nu člo­ve­ka teda uro­bil všet­ko potreb­né skr­ze svoj­ho Syna. Člo­vek však musí pri­pra­ve­nú spá­su osob­ne pri­jať vie­rou. Člo­vek potre­bu­je Božie­mu die­lu uve­riť, pri­vlast­niť si sku­toč­nosť spa­se­nia v Ježi­šo­vi Kris­to­vi za svoju.

 

Pavol pod­ľa prvej čas­ti ver­ša 1. Korint­ským 3:10 („…ako múd­ry sta­vi­teľ polo­žil som základ…“) kla­die základ spa­se­nia pre iných – kla­die základ spa­se­nia (ska­lu spa­se­nia) do živo­ta iných tým, že im zves­tu­je evan­je­lium – evan­je­lium milos­ti Ježi­ša Kris­ta. V rov­na­kom zmys­le je to pove­da­né aj vo ver­ši 1. Korint­ským 1:27. Apoš­tol Pavol bol Bohom vyvo­le­nou nádo­bou niesť evan­je­lium hlav­ne pre poha­nov (napr. Skut­ky 18:9-10; Rím­skym 11:13; Galat­ským 2:7-8). Boh povo­lá­va svo­jich slu­žob­ní­kov, usta­no­vu­je ich, vyzb­ro­ju­je a posie­la zves­to­vať evan­je­lium – klásť základ spa­se­nia, kto­rým je Ježiš Kris­tus (Skut­ky 1:7-8).

 

V dru­hej čas­ti ver­ša „…Ale nech kaž­dý hľa­dí, ako naň sta­via.“ (1. Korint­ským 3:10) už číta­me, že člo­vek ten­to základ spa­se­nia vo svo­jom živo­te potre­bu­je mať, potre­bu­je ho do svoj­ho živo­ta polo­žiť a ďalej potom na ňom sta­vať. Je samoz­rej­mé, že k tomu, aby kto­koľ­vek mohol na ten­to základ sta­vať, najprv ho musí vo svo­jom živo­te mať polo­že­ný. Polo­žiť ten­to základ do svoj­ho živo­ta člo­vek uro­bí tak, že uve­rí v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta. Tak pre svo­ju spá­su vo svo­jom živo­te musí uro­biť kaž­dý jed­not­li­vec a ten­to základ, kto­rý je už Bohom usta­no­ve­ný a zves­to­va­ný evan­je­li­om, do svoj­ho živo­ta musí ulo­žiť sám. Zod­po­ved­nosť uve­riť v Ježi­ša Kris­ta, polo­žiť ho do svoj­ho živo­ta ako základ svo­jej vie­ry, je na kaž­dom jed­nom človeku.

 

Ako sme už uvied­li, zákla­dom spa­se­nia (ska­lou) je oso­ba Ježi­ša Kris­ta a jeho die­lo a len on je pev­ným zákla­dom, pev­ným základ­ným kame­ňom budo­vy živo­ta v bib­lic­kej vie­re, živo­ta s Bohom. Polo­žiť do svoj­ho živo­ta ten­to základ, túto zákla­do­vú ska­lu Božej stav­by spa­se­nia, Bib­lia ozna­ču­je aj syno­ny­mic­ký­mi výraz­mi: pri­jať Ježi­ša Kris­ta (Kolo­sen­ským 2:6) a uve­riť v Ježi­ša Krista. 

 

Syno­ny­mic­ký­mi výraz­mi s pred­chá­dza­jú­ci­mi sú aj výra­zy pri­jať evan­je­lium ale­bo uve­riť v evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta tak, ako ho ozna­mu­je Bib­lia, a ako ho zves­to­va­li apoš­to­li Pána Ježi­ša Kris­ta (napr. 1. Korint­ským 15:1-4). Aj dnes všet­ky tie­to výra­zy pre nás zna­me­na­jú jed­no a to isté: uve­riť v Ježi­ša Kris­ta – uve­riť, že on je Boží Syn, a čo a ako o ňom hovo­rí Božie slo­vo. Násled­ne pre tých, kto­rí uve­ri­li evan­je­liu, pla­tí: „Ale všet­kým, kto­rí ho pri­ja­li, dal prá­vo a moc stať sa deť­mi Boží­mi, tým, kto­rí veria v jeho meno“  (Ján 1:12).

 

Po tom, čo sme si dote­raz v skrat­ke pove­da­li, už roz­umie­me, že spa­si­teľ­ná (zachra­ňu­jú­ca) vie­ra je vie­ra v Spa­si­te­ľa Ježi­ša Kris­ta a jeho dielo:

„Lebo ste milos­ťou spa­se­ní skr­ze vie­ru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skut­kov, aby sa nie­kto nechvá­lil“ (Efez­ským 2:8-9).

 

„Tak teda vie­ra z poču­tia a poču­tie skr­ze slo­vo Božie“ (Rím­skym 10:17 a 9 – hovo­rí o tom celá desia­ta kapi­to­la Lis­tu Rím­skym, hlav­ne ver­še 9-17; Skut­ky 8:12-14). Pán Ježiš pove­dal (Matúš 7:24-27), že ten, kto čuje jeho slo­vá a činí ich, je ako ten, kto posta­vil svoj dom na ska­le. Polo­žiť do svoj­ho živo­ta ten správ­ny základ, kto­rým je Ježiš Kris­tus, zna­me­ná počuť slo­vá Pána Ježi­ša – slo­vá evan­je­lia ukri­žo­va­né­ho a vzkrie­se­né­ho Kris­ta – a uve­riť im.

 

Záve­rom pri­po­me­nie­me aj tú sku­toč­nosť, že nie všet­ci pre svoj život polo­ži­li za základ vie­ry Pána Ježi­ša Kris­ta. Pro­rok Izaiáš hovo­rí a sa pýta: „Ale nie všet­ci poslúch­li evan­je­lium. Lebo Izaiáš hovo­rí: Pane, kto uve­ril našej zves­ti?“ (Rím­skym 10:16). Nie všet­ci príj­mu evan­je­lium. Nie všet­ci uve­ria tej­to dob­rej zves­ti. Poču­jú, ale neuve­ria. Mno­hí sa pohor­šia (Matúš 11:6), evan­je­lium Ježi­ša Kris­ta odmiet­nu a idú svo­jou ces­tou, idú pod­ľa svo­jej vôle a svo­jich pred­stáv o spa­se­ní. Naj­čas­tej­šie je to pred­sta­va spa­se­nia z kona­nia dob­rých skut­kov. Tak­to však spa­se­ný nikto byť nemô­že, lebo všet­ky skut­ky nespa­se­né­ho, teda hrieš­ne­ho člo­ve­ka, sú ako ohyzd­né rúcho (Izaiáš 64:6). Ich stav­ba, posta­ve­ná na zákla­de vlast­ných skut­kov ale­bo akom­koľ­vek inom zákla­de okrem toho, kto­rým je Ježiš Kris­tus, veľ­mi rých­lo schát­ra a sa rozpadne.

 

Bla­ho­sla­ve­ní sú všet­ci, kto­rí sa utie­ka­jú k nemu

Žalm 2:12

 

 

 

Umiest­ne­né: 12. aprí­la 2025