Pred­slov k téme „nemec­ká reformácia“

 

Struč­ný pre­hľad uda­los­tí nemec­kej pro­tes­tant­skej reformácie

 

Prvá eta­pa refor­má­cie zača­la teoló­gom Mar­ti­nom Lut­he­rom a jeho 95 téza­mi, kto­ré 31. októb­ra 1517  pod­ľa zvy­kov tej doby osob­ne pri­bil na dve­re chrá­mu vo Wit­ten­ber­gu. Tézy kri­ti­zo­va­li odpus­t­ky a v pod­sta­te sa dotý­ka­li všet­kých kri­tic­kých bodov, o kto­ré sa neskôr počas celej refor­má­cie zápa­si­lo. Cie­ľom téz bolo vypro­vo­ko­vať aka­de­mic­kú dis­ku­siu. Myš­lien­ky téz vzbu­di­li pozor­nosť a záu­jem nie­len u aka­de­mic­kých vzde­lan­cov, ale aj u pospo­li­té­ho ľudu. 

 

Mar­tin Lut­her vte­dy už bol auto­ri­tou miest­nej Uni­ver­zi­ty vo Wit­ten­ber­gu. Rím aj z toh­to dôvo­du nemo­hol vznik­nu­tú situ­áciu igno­ro­vať. Rím ozna­čil Lut­he­ro­ve uče­nie za kacír­ske. V pre­stíž­nej rozp­ra­ve so svo­jím pro­tiv­ní­kom, kato­líc­kym teoló­gom Johan­nom Echom v Lip­sku v roku 1519, Lut­her zavr­hu­je uče­nie o pápež­skej neomyl­nos­ti a neomyl­nos­ti pápež­ských kon­ci­lov. Pápež Lev X. vydá­va 15. júna 1520 bulu^A) Exsur­ge Domi­ne, v kto­rej hro­zí Lut­he­ro­vi kliatbou.

 

Lut­her naďa­lej pre­hl­bu­je svo­je uče­nie a šíri svo­je myš­lien­ky vydá­va­ním nových spi­sov. Tie sú verej­ne kato­líc­kou cir­kvou pále­né, na čo Lut­her rea­gu­je spá­le­ním pápež­skej buly. Pápež vydá­va 3. janu­ára 1521  novú bulu Decet Roma­num Pon­ti­fi­cem, kto­rou naria­ďu­je Lut­he­ro­vu exco­mu­ni­ká­ciu^B). Luter sa tým dostá­va pod kliatbu.

 

V roku 1521  je Lut­her pred­vo­la­ný na ríš­sky snem do Worms. Ani tam neod­vo­lá svo­je uče­nie a nemec­ký cisár Karol V. vydá­va Wrčm­ský edikt, kto­rým potvr­dzu­je kliat­bu zo stra­ny Ríma a Lut­he­ro­vo uče­nie je zakázané.

 

Sas­ký kur­fist^C) Frid­rich III. Múd­ry, kto­rý je Lut­he­ro­vým ochran­com, insce­nu­je Lut­he­rov únos a nechá ho v taj­nos­ti pre­viesť na hrad Wart­burg, kde refor­má­tor pre­bý­va v rokoch 1521 – 1522. Lut­her počas poby­tu na Wart­bur­gu pre­kla­dá do nemči­ny Bib­liu, kto­rá bola nemec­ky hovo­ria­ce­mu oby­va­teľ­stvu dovte­dy nedostupná.

 

Nemci pre­chá­dza­jú húf­ne na novú vie­ru. Začí­na sa obja­vo­vať nespo­koj­nosť pro­ti omši a celi­bá­tu^D). Mní­si a mníš­ky opúš­ťa­jú kláš­to­ry. Dňa 25. decem­bra 1521 je v mest­skom chrá­me vo Wtten­ber­gu prvý­krát pri­slu­ho­va­ná Veče­ra Páno­va evan­je­lic­kým spô­so­bom. Phi­lip Melanch­tom  vydá­va die­lo Loc­ci com­mu­nes rerum The­olo­gi­ca­rum, kto­ré je pova­žo­va­né za prvú luter­skú sys­te­ma­tic­kú teológiu.

 

Pro­ti radi­kál­nym pre­ja­vom refor­má­cie ako obra­zo­bo­rec­tvo a sed­liac­kym nepo­ko­jom refor­má­tor ostro vystu­pu­je. Na poli­tic­kej úrov­ni dochá­dza v roku 1526 v Spe­y­eri k roz­hod­nu­tiu, že voľ­ba nábo­žen­stva sa pone­chá­va auto­nóm­nej vôli zeme­pá­nov. Keď sa na ďal­šom ríš­skom sne­me 1529  toto prá­vo opäť ruší, evan­je­lic­ké sta­vy pro­tes­tu­jú (odtiaľ pro­tes­tan­ti) opus­te­ním roko­va­ní. V roku 1530 pred­kla­da­jú evan­je­li­ci na sne­me v Augs­bur­gu Melancht­ho­no­vo (a Lut­he­ro­vo) Augs­bur­ské vyzna­nie. Je to pokus o pri­blí­že­nie sa kato­líc­kej stra­ne (zdô­raz­ne­nie spo­loč­ných rysov vie­ry) a záro­veň prvé vyzna­nie novej vie­ry – lute­ra­niz­mu. Kato­líc­ke sta­vy toto die­lo odmie­ta­jú a cisár hro­zí pro­tes­tan­tom repre­sia­mi. Evan­je­lic­ké sta­vy na svo­ju obra­nu zakla­da­jú Šmal­kald­ský spo­lok. Po poráž­ke pro­tes­tan­tov v šmal­kald­skej voj­ne v 1546 – 1547 nasle­du­je pre­na­sle­do­va­nie pro­tes­tan­tov. Po odstú­pe­ní cisá­ra sa  uzat­vá­ra v roku 1555 Augs­bur­ský nábo­žen­ský mier, kto­ré­ho obsa­hom je zrov­no­práv­ne­nie oboch nábo­žen­stvo na úze­mí Nemecka.

 

 

Poznám­ky

A) bula – y ž. /lat./  pápež­ská lis­ti­na vyda­ná vo veľ­mi dôle­ži­tej veci

 

B) exko­mu­ni­ká­cia -ie ž. /lat./ cirk. vyob­co­va­nie z cir­kvi, vše­obec­ne zo spo­lo­čen­stva; v kato­líc­kej cir­kvi naj­vyš­ší a najp­rís­nej­ší náprav­ný trest

 

C) kur­fist  (z nem. „volia­ce knie­ža“: küren= voliť + Fürst = knie­ža) ale­bo zried­ka­vo knie­ža voli­teľ či knie­žavolič bolo ríš­ske knie­ža s prá­vom voliť krá­ľa rím­sko­ne­mec­kej ríše. Neskôr bol kráľ pápe­žom „pový­še­ný“ na cisára

 

D) celi­bát  – povin­ný slo­bod­ný stav kňa­zov rím­sko­ka­to­líc­kych cir­kví a reholí

 

 

Pre­chod na pokra­čo­va­nie – člá­nok: Nemec­ká refor­má­cia – II. diel

Osob­nos­ti nemec­kej refor­má­cie: Mar­tin Lut­her; Kata­rí­na z Bory; Phi­lip Melanch­ton; Mar­tin Chemitz

Pre­chod na člán­ky kate­gó­rie Náš Boh

Pre­chod na člán­ky z témy pro­tes­tant­ská reformácia

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

 

Umies­te­né: 25. sep­tem­bra 2025