Vychvátenie Cirkvi –  5. časť (3. diel)

V pred­chá­dza­jú­com dvoch die­loch tej­to čas­ti sme komen­to­va­li tvr­de­nia Joh­na MacAr­tu­ra1) pred­kla­da­né ako „dôka­zy“ o prav­di­vos­ti uče­nia o vytr­hnu­tí cir­kvi pred súže­ním. Uká­za­li sme, že ani jeden „dôkaz“ v pros­pech pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu vo svet­le Pís­ma neob­sto­jí. V tom­to die­le pre­tri­bu­la­ciz­mus, v kon­fron­tá­cii s Pís­mom, pod­ro­bí­me pre­skú­ma­niu z pohľa­du prin­cí­pu prí­čin­nos­ti,  pou­ká­že­me v čom je jeho zvod. Pod­rob­né vysvet­le­nie prin­cí­pu prí­čin­nos­ti sa nachá­dza v 1. čas­ti „Vysvet­le­nie poj­mov“ v bode h).

Chce­me teda vedieť, čo svo­ji­mi dôsled­ka­mi pri­ná­ša tvr­de­nie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu keď učí, že: „Cir­kev bude vytr­hnu­tá pred súže­ním“, pri­čom súže­nie, ako píše­me v pred­chá­dza­jú­com die­ly tej­to čas­ti, je ním pova­žo­va­né za Božie súdy a za také je pova­žo­va­né celé sedem­roč­né obdo­bie posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka („týžd­ňa“). Chce­me teda vedieť, aký dôsle­dok má pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus na mys­le­nie, vie­ru a vzťah Božích detí k Bohu a jeho kona­niu s tým­to sve­tom. A obzvlášť, aký dôsle­dok má na Cir­kev z pohľa­du vzťa­hu neves­ty k svoj­mu žení­cho­vi Ježi­šo­vi Kristovi. 

 

Zvod pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu

Už z toho, čo sme uvied­li v tex­toch pred­chá­dza­jú­cich čas­tiach toh­to cyk­lu je zrej­mé, že: pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus pro­ti­re­čí Pís­mu, pro­ti­re­čí Bohu. Tvr­dí­me, že:

„Uče­nie o vychvá­te­ní Cir­kvi pred súže­ním, čiže pred posled­ným sedem­roč­ným Danie­lo­vým  týž­deň-rokom,  je faloš­né uče­nie vedú­ce do zvo­du pro­ti­re­če­nia Bohu.“

Toto tvr­de­nie v ďal­šom tex­te roz­me­ní­me na drob­né, čiže ide­me ho dokla­do­vať. Uká­že­me v čom je toto uče­nie zvod a pro­ti­re­če­nie, kto­ré­ho sa dopúšťa.

A) Apoš­tol Pavel do Tesa­lo­ník píše:

„1)  Ale vás pro­sí­me, bra­tia, ohľad­ne prí­cho­du náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a náš­ho zhro­maž­de­nia k nemu, 2)  aby ste sa neda­li hneď zvik­lať od umu ani sa stra­šiť ani duchom ani slo­vom ani lis­tom, ako nami posla­ným, ako čo by už bol nastal deň Kris­tov. 3)  Nech vás nikto nezve­die nija­kým spô­so­bom, lebo deň Kris­tov nena­sta­ne, kým prv neprí­de odpad­nu­tie, a nebu­de zja­ve­ný člo­vek hrie­chu, syn zatra­te­nia“ (2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-3).

Apoš­tol Pavel Tesa­lo­nic­kým ozna­mu­je, že deň Kris­tov započ­ne a k vychvá­te­niu Cir­kvi (prí­cho­du náš­ho zhro­maž­de­nia k nemu) dôj­de až potom, ako bude zja­ve­ný syn zatra­te­nia, t. j. Anti­krist. Ten, pod­ľa Danie­la 9:27, bude zja­ve­ný upro­stred posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka. Počia­tok dňa Kris­tov­hovychvá­te­nie Cir­kvi sú dve časo­vo zhod­né uda­los­ti. Sú to uda­los­ti jed­né­ho okam­ži­ku a obe nemô­žu nastať skôr, ako v polo­vi­ci sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. Teda pod­ľa Pís­ma,  pove­da­né slo­va­mi apoš­to­la Pav­la, vychvá­te­nie Cir­kvi nemô­že nastať skôr ako v polo­vi­ci sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ a nie pred ním, ako učí pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus. V tej­to pasá­ži pozor­nosť pri­már­ne sústre­ďu­je­me na uda­losť vychvá­te­nie Cir­kvi (prí­cho­du náš­ho zhro­maž­de­nia k Pánovi).

Verš 2. Tesa­lo­nic­kým 2:3 je neprie­strel­ný! Kaž­dé uče­nie, pod­ľa kto­ré­ho k vychvá­te­niu Cir­kvi (k prí­cho­du náš­ho zhro­maž­de­nia k Páno­vi) dôj­de pred polo­vi­cou posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, je zvod. Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus učí vychvá­te­nie pred súže­ním (za kto­ré pova­žu­je celé sedem­roč­né obdo­bie posled­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka), a pre­to, pod­ľa apoš­to­la Pav­la, pre­tri­bi­la­ci­oniz­mus je zvod. Je to zvod do hrie­chu, je to faloš­né uče­nie. Kaž­dý, kto toto uče­nie zastá­va, učí a šíri, je zvod­ca, je faloš­ný uči­teľ. Toho by si kaž­dý mal byť vedomý.

Záver   Pre­tri­bi­la­ci­oniz­mus pro­ti­re­čí Pís­mu. Pro­ti­re­čí apoš­tol­ské­mu uče­niu. Pre­to ho tre­ba nekom­pro­mis­ne odmiet­nuť. Je to ľúbi­vý zvod do hrie­chu. Uče­nie pre­tri­bi­la­ci­oniz­mu (prí­či­na) je zvod do hrie­chu (dôsle­dok). Do aké­ho hriech vedie ten­to zvod, uká­že­me v ďal­šom bode.

B) Pán Ježiš na Oli­vo­vom vrchu (Marek 13:3) svo­jim apoš­to­lom pove­dal: „21)  Lebo vte­dy bude veľ­ké súže­nie, aké­ho nebo­lo od počiat­ku sve­ta až dote­raz, ani už nikdy viac nebu­de. 22)  A keby nebo­li skrá­te­né tie dni, nebo­lo by zachrá­ne­né nikto­ré telo; ale pre vyvo­le­ných budú skrá­te­né tie dni“ (Matúš 24:21-22; tiež aj Marek 13:20).

Pán Ježiš hovo­rí o jedi­neč­nom súže­ní aké­ho ešte v his­tó­rii ľud­stva nebo­lo a potom už ani nebu­de (verš 21). Pome­no­val ho veľ­ké súže­nie, kto­ré pod­ľa Jere­miá­ša 30:7 je nazva­né súže­nie Jako­bo­vo. Toto súže­nie pod­ľa Danie­la 7:25 a 12:7; Zja­ve­nia 11:2, 14, 13:5 a 7 bude trvať tri a pol roka a bude pre­bie­hať v dru­hej polo­vi­ci Danie­lov­ho sedem­roč­né­ho „týžd­ňa“ (Zja­ve­nie 11:2; Daniel 12:7). Celá dru­há polo­vi­ca posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ bude obdo­bím veľ­ké­ho, či Jako­bov­ho súže­nia. Na roz­diel od pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu, Pís­mo za súže­nie pova­žu­je len dru­hú polo­vi­cu sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus za súže­nie pova­žu­je celý posled­ný sedem­roč­ný Danie­lov „týž­deň“. Pre­čo? Pre­to, lebo to tak potre­bu­je. Tým­to si vyro­bil dôvod pre vychvá­te­nie pred posled­ným sedem­roč­ným Danie­lo­vym „týžd­ňom“. 

Ale nie­len to. Celý posled­ný Danie­lov „týž­deň“ pova­žu­je nie­len za sedem­roč­né súže­nie, ale aj za sedem­roč­né obdo­bie Božích súdov a Božie­ho hne­vu. Tie­to tri veci spá­ja do  jed­nej uda­los­ti a pou­ží­va ich syno­ny­mic­ky (zme­ni­teľ­ne, John McArt­hur) a to bez ohľa­du nato, že v Pís­me nie je Cir­kvi dané zasľú­be­nie, že nebu­de mať súže­nia. Cir­kev celú svo­ju dote­raj­šiu his­tó­riu pre­chá­dza súže­nia­mi a nebu­de to inak ani na kon­ci časov. „Na sve­te bude­te mať súže­nie, ale dúfaj­te, ja som pre­mo­hol svet“ (Ján 16:33).

Pán Ježiš hovo­ril o skrá­te­ní dní súže­nia. Toto je veľ­mi závaž­ná sku­toč­nosť a potre­bu­je­me jej dob­re poro­zu­mieť. Jako­bo­vo súže­nie ako také nebu­de skrá­te­né, bude trvať pres­ne tri a pol roka, lebo Boh Jere­miá­šo­vi ozná­mil, že bdie nad svo­jim slo­vom, aby ho vyko­nal (Jere­miáš 1:12). Potom dru­hú polo­vi­cu ver­ša Matúš 24:22, „ale pre vyvo­le­ných budú skrá­te­né tie dni“, nemô­že­me inter­pre­to­vať (ako sa to vše­obec­ne pri­jí­ma), že: kvô­li vyvo­le­ným budú skrá­te­né dni Jako­bov­ho súže­nia, ale: vyvo­le­ným budú skrá­te­né dni poby­tu v Jako­bo­vom súže­ní. Vyvo­le­ní nebu­dú zotr­vá­vať v celom tri a pol­roč­nom Jako­bo­vom súže­ní. Budú sa tam nachá­dzať krat­šiu dobu. Budú tam, ale nie celých tri a pol roka!

Pod vyvo­le­ný­mi v tom­to ver­ši sa roz­umie vyvo­le­ní pat­ria­ci do Cir­kvi – do Cir­kvi Ježi­ša Kris­ta (Matúš 16:18). Nie je to vyvo­le­ný osta­tok Izra­e­la. Ten prej­de celým tri a pol roč­ným Jako­bo­vým súže­ním a bude spa­se­ný až na kon­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“.

Aj v prvej polo­vi­ci toh­to ver­ša je reč o Cir­kvi. Bude to také veľ­ké pre­na­sle­do­va­nie a zabí­ja­nie pre vie­ru v Ježi­ša Kris­ta, že keby Cir­kvi nebo­li skrá­te­né dni zotrva­nia v Jako­bo­vom súže­ní, nikto z pat­ria­cich Páno­vi by to nepre­žil.  Hovo­rí o tom 13. kapi­to­la Zja­ve­nia, hlav­ne verš 15: „… aby všet­ci, kto­rí by sa nek­la­ňa­li obra­zu šel­my, boli pobi­tí“. Nikto z pat­ria­cich Páno­vi sa obra­zu šel­me nepok­lo­ní. Nie­kto­rí pat­ria­ci Páno­vi budú zabi­tí a nie­kto­rí Cir­kvi vyme­dze­nú dobu poby­tu v súže­ní pre­ži­jú a budú vychvá­te­ní pri trú­be­ní na sied­mej trúbe.

Jako­bo­vo súže­nie nebu­de kvô­li vyvo­le­ným skrá­te­né, bude trvať pres­ne tri a pol roka, ale budú skrá­te­né dni poby­tu vyvo­le­ných (Cir­kvi) v Jako­bo­vom súže­ní. Iná inter­pre­tá­cia toh­to ver­ša nie je mož­ná, lebo inter­pre­tá­cia, že kvô­li vyvo­le­ným bude skrá­te­né Jako­bo­vo súže­nie pro­ti­re­čí slo­vám Hos­po­di­na z ver­ša Jere­miáš 1:12. Zo slov Pána Ježi­ša usu­dzu­je­me a pri­jí­ma­me, že Cir­kev sa v čas­ti súže­nia, v čas­ti dru­hej polo­vi­ce Danie­lov­ho týžd­ňa, neja­kú dobu bude nachá­dzať. Aj toto láme uče­nie pretribulacionizmu.

Záver  Aj v tom­to bode pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus pro­ti­re­čí Pís­mu. Tu pria­mo vyučo­va­niu Pána Ježi­ša. Uče­nie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu (prí­či­na) vedie do hrie­chu pro­ti­re­če­nia­nia Bohu (dôsle­dok).

Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus vedie Cir­kev, Neves­tu Barán­ko­vu, aby pro­ti­re­či­la svoj­mu Žení­cho­vi. To ale Neves­ta robiť nesmie! Keď to robí, dopúš­ťa sa hrie­chu! Toto je ďal­ší dôvod pre nekom­pro­mis­né odmiet­nu­tie pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu a násled­né sypa­nie popo­la na hla­vu.

C) Ver­še, na kto­ré sa odvo­lá­va­me v pred­chá­dza­jú­cich dvoch bodoch (2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-3; Matúš 24:21-22) a ešte aj 1. Korint­ským 15:51-52, sa v uče­ní pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu tak­mer vôbec nespo­mí­na­jú. Ak sa spo­mí­na­jú, tak len okra­jo­vo ako kon­šta­to­va­nie fak­tu bez vzťa­hu k dato­va­niu (McAr­tur str.799 a 803). Pre­čo? Dôvod je zrej­mý. Je to pre­to, lebo tie­to ver­še zne­plat­ňu­jú, demo­lu­jú pretribulacionizmus.

Okrem nich sú igno­ro­va­né ale­bo sa nepri­kla­dá dôle­ži­tosť pro­roc­tvám a ďal­ším ver­šom, kto­ré umož­ňu­jú rela­tív­ne dato­va­nie vychvá­te­nia vzhľa­dom na posled­ný Danie­lov týž­deň-rok. Taký­mi sú Danie­lo­vo pro­roc­tvo z kapi­to­ly 7 a 12; vide­nie zo Zja­ve­nia Jána 10:7, 11:15-18; ver­še 1. Korint­ským 15:51-52. Aj toto sú mies­ta, kto­rým pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus protirečí.

D) Apoš­tol Ján mal vide­nie a videl duše zomre­lých, kto­rý priš­li z veľ­ké­ho (Jako­bov­ho) súže­nia. Píše o tom vo ver­šoch: Zja­ve­nie 6:9 a 11; 7:9, 13-14; 12:11, 17 13:5-7, 15:2. V tých­to pia­tich kapi­to­lách je nespo­chyb­ni­teľ­ne reč o tých, kto­rí pat­ria do Cir­kvi. Boli Anti­kris­tom pre­na­sle­do­va­ní a zabi­tí, ale sú víťaz­mi. Píše­me o tom v pred­chá­dza­jú­com die­ly v oddie­le „Argu­men­ty (dôka­zy) uvá­dza­né pre­tri­bu­la­ci­oniz­mom pre toto uče­nie (Odmiet­nu­tie dru­hé­ho argu­men­tu). Aby túto sku­toč­nosť  pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus vysvet­lil – lebo tie­to mies­ta sved­čia pro­ti nemu – a svo­je uče­nie obhá­jil, uchý­lil sa k tvr­de­niu, že ľudia budú spa­se­ní aj v dobe súže­nia po vychvá­te­ní Cirkvi.

Char­les C. Ryrie (kto­rý je pre­tri­bu­la­ci­ona­lis­ta) to vysvet­ľu­je nasle­dov­ne: „V dobe súdu pia­tej peča­te budú exis­to­vať pre prav­du umu­če­ní pra­ví veria­ci… Ako budú vlast­ne tí pra­ví veria­ci obrá­te­ní? Až dôj­de k vytr­hnu­tiu cir­kvi, budú všet­ci kres­ťa­nia vza­tí zo zeme, tak­že hneď po vychvá­te­ní nebu­de nikto z nich naži­ve. Ak majú byť títo pra­ví veria­ci muče­ník­mi, musia byť najprv veria­ci­mi. Ako budú ľudia spa­se­ní?“  (citát zo str. 540). Na str. 541 uvá­dza nasle­dov­ne vysvet­le­nie: „Aj keď hneď po vychvá­te­ní nebu­dú na zemi žiad­ni kres­ťa­nia, budú k dis­po­zí­cii Bib­lie a kni­hy o kres­ťan­skej vie­re. Ľudia teda budú mať k dis­po­zí­cii infor­má­cie, na zákla­de kto­rých budú môcť prí­sť k spa­si­teľ­nej vie­re“. No, ale tak­to to urči­te nefun­gu­je. Tak­to ľudia spa­se­ní nie sú a ani nebu­dú. Prečo?

Pri vychvá­te­ní Cir­kvi spo­lu s ňou zo zeme odíde aj Svä­tý Duch (2. Tesa­lo­nic­kým 2:7 „… až by ten, kto teraz zdr­žu­je, bol odstrá­ne­ný zo stre­du“). Bib­lie a kres­ťan­ské kni­hy zosta­nú síce na zemi, ale bez usved­ču­jú­cej moci Svä­té­ho Ducha sa hrieš­nik sám od seba neob­rá­ti ani nespa­sí. Je to Svä­tý  Duch, kto­rý Božie spa­se­nie hrieš­ni­ko­vi spro­stred­ko­vá­va – a on odíde zo zeme spo­lu s Cirkvou. 

Stre­tol som sa s bra­tom, kto­rý žije v tej­to faloš­nej pred­sta­ve. Nechá­va doma na sto­le Bib­liu, aby, ak by dnes večer nasta­lo vychvá­te­nie, jeho nespa­se­ná man­žel­ka a syn mali poru­ke Bib­liu a vte­dy by pocho­pi­li k čomu ich on celý čas vie­dol. Otvo­ri­li by si Bib­liu, pre­čí­ta­li, uve­ri­li, obrá­ti­li by sa a boli by tak­to spasení.

To je dôsle­dok toh­to uče­nia – vedie do faloš­né­ho uis­te­nia. Ten brat, totiž­to ska­lo­pev­ne verí, že sa to s jeho prí­buz­ný­mi tak ude­je. Túto faloš­nú nádej má posta­ve­nú na uče­ní pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu, pod­ľa kto­ré­ho k vytr­hnu­tiu cir­kvi, v roz­po­re s Pís­mom, môže dôjsť kedy­koľ­vek – aj dnes večer. Char­les C. Ryrie cez cito­va­né tex­ty vlast­ne učí, že spa­se­nie je ľud­ské die­lo – člo­vek sa sám zo seba roz­hod­ne a je spasený.

Dôsled­kom uče­nia pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu je aj faloš­ná nádej a spo­lie­ha­nie sa na ilú­ziu. Mno­hí veria­ci pod­ľah­li tomu­to zvo­du a žijú vo faloš­nom ubezpečení.

Záver toh­to dielu

Pre­tri­bu­la­ci­oniz­mus je zhub­né uče­nie. Dôsle­dok toh­to uče­nia je: pro­ti­re­če­nie Pís­mu a tým samot­né­mu Bohu a faloš­né ubez­pe­če­nie tých, kto­rí mu pod­ľah­li. Apoš­tol Pavel dôraz­ne varu­je pred tým­to zvo­dom už tak­mer 2 000 rokov. Žiaľ, cir­kev čas­to učí a verí pod­ľa člo­ve­ka a nie pod­ľa Pís­ma – v otáz­ke vychvá­te­nia Cir­kvi urči­te. Na začiat­ku toh­to uče­nia sto­jí John Nel­son Dar­by (1800-1882) a teolo­gic­ký sys­tém zva­ný dis­penz­ci­ona­liz­mus. Dar­by toto uče­nie verej­ne pre­zen­to­val v rokoch 1831-33. Je pova­žo­va­ný za otca moder­né­ho dis­pen­za­ci­ona­liz­mu. A zakla­da­te­ľa spo­lo­čen­stva Exklu­zív­ni bra­tia (Exc­lu­si­ve Breth­ren).

Deň Kris­tov nena­sta­ne hoci­ke­dy, ani k vychvá­te­niu Cir­kvi nedôj­de hoci­ke­dy – dnes večer urči­te nie. Najprv musia nastáť vidi­teľ­né uda­los­ti, ako o nich ozna­mo­va­li sta­ro­zá­kon­ní a novo­zá­kon­ní pro­ro­ci a uči­li uči­te­lia – a nás aj dnes stá­le učí Pís­mo. Všet­ky tie­to uda­los­ti sa ude­jú pod­ľa pev­né­ho Božie­ho plá­nu. V takom­to zmys­le Pán Ježiš, keď z Oli­vo­vé­ho vrchu odchá­dzal späť k Otco­vi, odpo­ve­dal svo­jim apoš­to­lom na otáz­ku, že či, keď o nie­koľ­ko dní budú pokrs­te­ní Svä­tým Duchom, v tom­to čase obno­ví Izra­e­lo­vi krá­ľov­stvo (Skut­ky 1:6). Odpo­ve­dal im: „To nie je vašou vecou zve­dieť časy ale­bo jed­not­li­vé doby, kto­ré si Otec ulo­žil vo svo­jej vlast­nej moc“ (verš 7). 

Božie­mu plá­nu a jeho usku­toč­ňo­va­niu môže­me poro­zu­mieť aj tak, že bude­me pozor­ne sle­do­vať, čo sa deje so sve­tom a s Izra­e­lom a pre­bie­ha­jú­ce uda­los­ti porov­nať s pro­roc­tva­mi a uče­ním Pís­ma. A tak, ako to aj Pán Ježiš pove­dal svo­jim apoš­to­lom na Oli­vo­vom vrchu (Matúš 24:32-33), cez zna­me­nia (uda­los­ti) môže­me usú­diť, ako blíz­ko je jeho dru­hý prí­chod a sko­na­nie sve­ta (24:3). Tie­to uda­los­ti sa neude­jú náhod­ne ani hoci­ke­dy, ale sú súčas­ťou pev­né­ho Božie­ho plá­nu s tým­to svetom.

To, čo môže­me oča­ká­vať, že sa najb­liž­šie odo­hrá na javis­ku dejín náro­dov, je vznik a sfor­mo­va­nie únie desia­tich štá­tov, kto­rá postup­ne ovlád­ne celý svet ako celo­sve­to­vá ríša. V kni­he pro­ro­ka Danie­la je pred­sta­ve­ná štvr­tým zvie­ra­ťom s desia­ti­mi roh­mi (Daniel 7:23-24) a v Zja­ve­ní Jána ako šel­ma vystu­pu­jú­ca z mora (Zja­ve­nie 13:1).

 

Zdro­je

1) John MacArt­hur a Richard May­hue, Sys­te­ma­tic­ká teolo­gie, vyd. Didas­ko, Kro­měříž 2021, ISBN 978-80-87587-82-9, stra­na 800-808.

2) Pod­rob­ne ten­to prin­cíp vysvet­ľu­je­me v pub­li­ká­cii: Dra­ho­slav Vaj­da, „Mate­ria­lis­tic­ký a bib­lic­ký pohľad na svet“, 1. diel: „Mate­ria­lis­tic­ký pohľad na svet“, str. 144-148, vyda­va­teľ­stvo SOLAS, Žili­na 2022, ISBN: 978-80-971486-4-5. Pub­li­ká­cia je dostup­ná v kamen­ných kníhkupectvách.

3) Char­les R. Ryrie, Zákla­dy teolo­gie, Bib­los, Tři­nec 1994, str. 557

 

Pokra­čo­va­nie v 5. čas­ti (4. diel)

Späť na Prológ

Umiest­ne­né: 20. janu­ára 2025

 

image_pdfimage_print