Vychvátenie Cirkvi – 3. časť (Doplnok A)

 

Ako píše­me v člán­ku „Vychvá­te­nie Cir­kvi – 3. časť“ v Poznám­ke A, spo­chyb­ňu­je sa správ­nosť pre­kla­du ver­šov 2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-4. Nie­kto­rí tvr­dia, že výraz deň Kris­tov v pôvod­nom gréc­kom tex­te sa v tých­to ver­šoch nevys­ky­tu­je a pre­to ho vraj nie­kto­ré pre­kla­dy už ani neuvá­dza­jú. O čo ide a pre­čo je dôle­ži­té sa tým­to zaobe­rať?. Odpo­vie­me a vysvet­lí­me v ďal­šom texte.

 

 

Vysvet­le­nie poj­mov „deň Kris­tov“, „deň Pánov“, „deň Syna človeka“ 

a „deň zja­ve­nia Pána“

 

Pán Ježiš Kris­tus zno­va prí­de na túto zem. O tom v kres­ťan­skom pro­stre­dí niet žiad­nych pochyb­nos­tí. Bude to jeho dru­hý prí­chod, kto­rý ale pre rôz­ne sku­pi­ny ľudí bude mať rôz­ny význam. Iný pre Cir­kev, iný pre izra­el­ský národ a úpl­ne iný pre pohan­ské náro­dy sve­ta. Táto sku­toč­nosť je vyjad­re­ná aj výraz­mi, kto­ré ide­me vysvetliť.

 

deň Kris­tov (parú­zia)

Tým­to výra­zom je pome­no­va­ný  prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta pre jeho Cir­kev. Táto uda­losť v gréč­ti­ne nesie pome­no­va­nie parú­zia. Parú­zia doslo­va zna­me­ná: prí­chod náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a naše zhro­maž­de­nie oko­lo neho – hovo­rí  sa o nej pria­mo v 2. lis­te Tesa­lo­ni­cýkm 2:1. Tam, kde sa výraz deň Kris­tov (gréc­ky hemé­ra Jesus Chris­tus) vysky­tu­je, je reč o prí­cho­de Pána Ježi­ša Kris­ta  pre jeho Neves­tu, pre Cir­kev. Nachá­dza­me ho aj vo ver­šoch 1. Korint­ským 1:8; Filip­ským 1:6, kto­rých zmy­sel je: deň prí­cho­du Pána Ježi­ša Kris­ta pre jeho Cir­kev.

       Deň Kris­tov, ako prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta pre jeho Cir­kev – živých i mŕt­vych pat­ria­cich Páno­vi -, je to jed­no­rá­zo­vá uda­losť. Je to otáz­ka oka­mi­hu, zlom­ku sekun­dy (1. Tesa­lo­nic­kým 4:17).

 

deň zja­ve­nia Pána Ježi­ša Kris­ta (epi­fá­nia)

Táto uda­losť je v gréč­ti­ne pome­no­va­ná slo­vom epi­fá­nia. Tým­to výra­zom je pome­no­va­né vidi­teľ­né zja­ve­nie sa Pána Ježi­ša Kris­ta v slá­ve a moci v jeho prí­cho­de z nebies dolu dolu na túto zem spo­lu so svo­jou Cir­kvou, aby tu nasto­lil svo­ju vlá­du, krá­ľov­stvo, pod­ria­dil si celý svet a posa­dil sa na trón svoj­ho otca krá­ľa Dávi­da. Dôj­de k nemu na kon­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“.  Epi­fá­nia je výraz, kto­rý doslo­va zna­me­ná: prí­chod Bož­stva.

       Prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta pre Cir­kev (parú­zia) je iná uda­losť ako prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta spo­lu s Cir­kvou v slá­ve na túto zem (epi­fá­nia). V celom cyk­le člán­kov „Vychvá­te­nie Cir­kvi“ sa zaobe­rá­me len prí­cho­dom Pána Ježi­ša Kris­ta pre jeho Cir­kev. Zaobe­rá­me sa teda len parú­zi­ou.

 

deň Pánov

Deň Pánov je novo­zá­kon­né pome­no­va­nie sta­ro­zá­kon­né­ho výra­zu „deň Hos­po­di­nov“, čiže „deň Jah­ve­ho“. V novo­zá­kon­nej dobe je to deň, pod­ľa Zja­ve­nia 3:10 je to hodi­na poku­še­nia (skúš­ky), na kon­ci kto­rej Boh bude vylie­vať na túto zem čaše hne­vu (Zja­ve­nie 16. kapi­to­la), lebo ľudia nebu­dú činiť poká­nie zo svo­jich hrie­chov, ale sa budú rúhať Bohu. Boh bude počas toh­to obdo­bia tres­tať bez­bož­ných oby­va­te­ľov zeme, ale súčas­ne je to aj deň vyslo­bo­de­nia, záchra­ny Božie­ho ľudu. 

       Novo­zá­kon­ný deň Pánov je svo­jim obsa­hom ten istý deň Hos­po­di­nov, ako o ňom pro­ro­ko­va­li sta­ro­zá­kon­ní pro­ro­ci v escha­to­lo­gic­kom zmys­le. Je to uda­losť, dlh­šie obdo­bie, ku kto­ré­mu dôj­de počas dru­hé­ho Pánov­ho prí­cho­du v posled­ných časoch, v dobe sko­na­nia  toh­to sve­ta (Matúš 24:3).  

       Deň Pánov je, na roz­diel odo dňa Kris­tov­ho, zále­ži­tosť dlh­šie­ho obdo­bia, má začia­tok aj koniec. Deň Pánov nie je jed­no­rá­zo­vá uda­losť, nie je to zále­ži­tosť oka­mi­hu, zlom­ku sekun­dy. Pod­ľa 2. lis­tu apoš­to­la Pav­la Korint­ským a ver­šov 2:1-4, deň Pánov (dru­hý prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta) začí­na uda­los­ťou jeho prí­cho­du pre Cir­kev (paru­zi­ou, verš 1; viac niž­šie). K začiat­ku dňa Pánov­ho, a tým aj k parú­zii, dôj­de až po zja­ve­ní sa syna zatra­te­nia (Anti­kris­ta), nie skôr (verš 3). Anti­krist sa zja­ví tým spô­so­bom, že sa posa­dí do chrá­mu a bude chcieť, aby ho uctie­va­li ako Boha (verš 4). K tomu­to dôj­de až v polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ (Daniel 9:27).

       K novo­zá­kon­né­mu dňu Pánov­mu je v „Štu­dij­nej Bib­lii“ (Slo­ven­ský eku­me­nic­ký pre­klad) na stra­ne 2031 uve­de­ná nasle­dov­ná poznám­ka: „Pánov deň. Pozri 1. Korint­ským 5:5 (citu­je­me: „vydať také­ho sata­no­vi na záhu­bu tela, aby bol duch spa­se­ný v deň Pána Ježi­ša“). Pôvod výra­zu je v Amos 5.18 (Beda tým, kto­rí si žia­da­jú deň Hos­po­di­nov! Načo vám je deň Hos­po­di­nov? Lebo je tmou a nie svet­lom). V SZ je to čas, kedy Boh prí­de a zasiah­ne súdom a/alebo požeh­na­ním (pozri pozn. k Joel 1:15. Z tej­to poznám­ky vybe­rá­me: Nie­ke­dy sa uvá­dza skrá­te­ne ako ten deň. Keď sa deň Hos­po­di­nov nepou­ží­va na ozna­če­nie Božích súdov v prie­be­hu dejín, odka­zu­je na posled­ný deň Hos­po­di­nov, kto­rý má vo vše­obec­nos­ti dva aspek­ty – 1. Božie víťazs­tvo nad nepria­teľ­mi a ich potres­ta­nie a 2. odpo­či­nok, bez­peč­nosť a požeh­na­nie pre jeho ľud – koniec poznám­ky z Joela).

       V NZ pokra­ču­je myš­lien­ka súdu (pozri Rím­skym 2:5 „Ale pod­ľa svo­jej tvrdo­s­ti a neka­jú­ce­ho srd­ca hro­ma­díš sebe hnev na deň hne­vu a zja­ve­nia spra­vod­li­vé­ho súde­nia Boha“; a pod­ľa 2. Pet­rov­ho lis­tu 2:9 – „Pán vie vytr­hnúť pobož­ných z poku­še­nia a nespra­vod­li­vých docho­vať tres­ta­ných ku dňu súdu), ale je to aj „deň vykú­pe­nia“ (Efez­ským 4:30 – „A nezar­mu­cuj­te Svä­té­ho Ducha Božie­ho, kto­rým ste zape­ča­te­ní ku dňu vykú­pe­nia); „Boží deň“ (2. Pet­rov 3:12 – „kto­rí oča­ká­va­te a náh­li­te prí­chod Božie­ho dňa…“) ale­bo „Kris­tov deň“ (1. Korint­ským 1:8 – „kto­rý vás aj upev­ní a zacho­vá až do kon­ca, bez­ú­hon­ných v deň náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta“; Filip­ským 1:6 – „a prá­ve pre­to dôve­ru­jem, že ten, kto­rý zapo­čal vo vás dob­ré die­lo, ho aj doko­ná a zacho­vá až do dňa Ježi­ša Kris­ta“); a „posled­ný deň“ (Ján 6:39 – „… aby som nestra­til ničo­ho z toho, čo mi dal, ale aby som to všet­ko vzkrie­sil v ten posled­ný deň“), „veľ­ký deň“  (Jere­miáš 30:9 – „Oj, lebo je to veľ­ký deň, kto­ré­mu nebo­lo podob­né­ho, a je to čas súže­nia Jako­bov­ho! Ale bude zachrá­ne­ný z neho“) ale­bo jed­no­du­cho „ten deň“ (2.Tesalonickým 1:10  „keď prí­de, aby bol oslá­ve­ný vo svo­jich svä­tých a obdi­vo­va­ný vo všet­kých, kto­rí uve­ri­li – lebo sa uve­ri­lo náš­mu sve­dec­tvu u vás –, v ten deň“). Koniec poznám­ky zo Štu­dij­nej Biblie.

        Z toh­to vidí­me, že výraz deň Pánov má via­ce­ro ekvi­va­len­tov (syno­ny­mic­kých výra­zov) a pre­to je potreb­né pod­ľa kon­tex­tu pozor­ne a uváž­li­vo usu­dzo­vať, aká uda­losť je tým­to výra­zom ozna­če­ná. Pla­tí aj opač­ne: tre­ba roz­su­dzo­vať, kto­ré výra­zy majú význam deň Pánov a kto­ré parú­ziu ale­bo epifániu.

       Nepre­hliad­ni­me, že oba výra­zy – deň Kris­tov a deň Pánov –, sa vzťa­hu­jú na dru­hý prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta. Pri­tom, aj keď sa hovo­rí o dni Kris­to­vomdni Páno­vom ako o dvoch odliš­ných uda­los­tiach, stá­le ide  o tú istú oso­bu. Apoš­tol Peter na Let­ni­ce v Jeru­za­le­me pove­dal tam prí­tom­ným: „Nech teda vie istot­ne celý dom Izra­e­lov, že i Pánom i Kris­tom ho uči­nil Boh, toho Ježi­ša, kto­ré­ho ste vy ukri­žo­va­li!“ (Skut­ky 2:36).  Ježiš, kto­rý bol ukri­žo­va­ný za naše hrie­chy v Jeru­za­le­me, je len jeden. A ten­to jeden Ježiš je uči­ne­ný i Pánom i Kris­tom – je uči­ne­ný Sud­com (Pánom) i Záchran­com (Spa­si­te­ľom). Keď ten­to jeden Ježiš prí­de dru­hý­krát, tak roz­lí­še­nie, či pri­chá­dza ako Kris­tus (Spa­si­teľ, Záchran­ca) ale­bo ako Pán (Sud­ca, Vlád­ca, Pomsti­teľ),  je len v úče­le jeho prí­cho­du – a o úče­le nám povie kon­text prí­sluš­né­ho miesta.

       V dni Páno­vom sa odo­hra­jú nasle­dov­né uda­los­ti: prvé vzkrie­se­nie (parú­zia – tou­to uda­los­ťou začí­na deň Pánov), vylie­va­nie sied­mych čiaš Božie­ho hne­vu, súd pred súd­nou sto­li­cou Kris­to­vou, svad­ba Barán­ko­va, zja­ve­nie Pána (epi­fá­nia), bit­ka pri Har­ma­ge­do­ne, spa­se­nie ostat­ku Izra­e­la. Všet­ky sa odo­hra­jú v dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ – až potom, ako sa syn zatra­te­nia (Anti­krist) posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me –, nie skôr.

       Po tých­to uda­los­tiach bude nasle­do­vať tisíc­roč­né krá­ľov­stvo Pána Ježi­ša Kris­ta. Po jeho skon­če­ní dôj­de k dru­hé­mu vzkrie­se­niu, k súdu pred veľ­kým bie­lym tró­nom, k stvo­re­niu nové­ho neba a novej zeme, zostú­pe­nie nové­ho Jeru­za­le­ma z nebies na zem a več­né pre­bý­va­nie Božie­ho ľudu v Božej prítomnosti. 

 

deň Syna človeka

Ten­to výraz, Syn člo­vek, sa vzťa­hu­je na kon­krét­nu ľud­skú oso­bu, kto­rá má prá­vo odpúš­ťať hrie­chy, a kto­rej vlá­da a krá­ľov­stvo bude več­né. Pán Ježiš hovo­ril o Syno­vi člo­ve­ka v tre­tej oso­be, ale ide o neho počas jeho prvé­ho prí­cho­du a rov­na­ko aj keď prí­de opäť na túto zem v ľud­skom tele ako zasľú­be­ný a „ostat­kom Izra­e­la“  oča­ká­va­ný Mesiáš. Izra­el uvi­dí toho, kto­ré­ho prebodli.

       O  Syno­vi člo­ve­ka a o dňoch Syna člo­ve­ka sa hovo­rí vo ver­šoch Daniel 7:13; Matúš 8:20, 9:6, 16:28;  Lukáš 17:22, 26, 18:8 a v ďal­ších novo­zá­kon­ných ver­šoch, z kto­rých je zrej­mé, že Ježiš Kris­tus hovo­rí o sebe.

 

 

Situ­ácia v Tesalonikách

 

Pozri­me sa najprv na zbor v Tesa­lo­ni­kách. V akej situ­ácii sa nachá­dzal, keď im apoš­tol Pavel písal svo­je lis­ty? Už v 1. lis­te číta­me, že mali mno­ho súže­nia (1:6, 2:14, 3:4-5). Zbor zaží­val veľ­ké ťaž­kos­ti a pre­na­sle­do­va­nie. Apoš­tol Pavel mal o nich sta­rosť, aby ich snáď  satan neo­kla­mal a nezvie­dol z pra­vej ces­ty. Vede­li o prob­lé­moch, kto­rý­mi pre­chá­dzal Pavel a tak sa roz­ho­dol, napí­sať im upo­ko­ju­jú­ci list, že to, čím pre­chá­dza­jú, nie je nič neob­vyk­lé. Boli vystra­še­ní zo  situ­ácie v kto­rej sa nachá­dza­li. Báli sa, že už nastal deň Pánov ako deň vylie­va­nia Božie­ho hne­vu, a že na nich dopa­dá Boží hnev. Báli sa, že tí, kto­rí zosnu­li v Páno­vi, neza­ži­jú  parú­ziu. Pre­to im v 1. lis­te vysvet­ľu­je, ako to bude s prí­cho­dom náš­ho zhro­maž­de­nia ku Kris­to­vi. Mŕt­vi budú vzkrie­se­ní a my pone­cha­ní živý do prí­cho­du Pánov­ho bude­me razom s nimi vychvá­te­ní jemu v ústre­ty. V tom­to lis­te niet ozná­me­nia, kedy k dru­hé­mu prí­cho­du a s ním spo­je­né­ho vychvá­te­nia Cir­kvi dôj­de, okrem zmien­ky o poko­ji a náh­lom zahy­nu­tí, ku kto­ré­mu dôj­de neoča­ká­va­ne (1. Tesa­lo­nic­kým 5:3). V 2. lis­te ich zno­va pote­šu­je, uis­ťu­je, aby sa nezne­po­ko­jo­va­li a pri­kla­dá dato­va­nie tých­to dvoch uda­los­tí: počiat­ku dru­hé­ho prí­cho­du Pána a prí­cho­du náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho – obe nasta­nú po odpad­nu­tí a pre­dov­šet­kým po vidi­teľ­nom zja­ve­ní sa Antikrista.

 

Teda:

Pavol Tesa­lo­nic­kých ubez­pe­ču­je, že ešte  nena­stal ani prí­chod Pána Ježi­ša Kris­ta, ani vzkrie­se­nie mŕt­vych a vychvá­te­nie živých pat­ria­cich Páno­vi a nedo­ľa­hol na nich ani deň Božie­ho súdu a hne­vu. K tomu všet­ké­mu dôj­de až potom, ako sa člo­vek zatra­te­nia (Anti­krist) posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me a bude chcieť, aby ho uctie­va­li ako Boha. A k tomu, ako je to uve­de­né v Danie­lo­vi 9:27, dôj­de až upro­stred posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ – a ten je stá­le ešte len pred nami.

 

 

O čo ide v spo­chyb­ňo­va­ní správ­nos­ti pre­kla­du ver­šov 2. Tesa­lo­noc­kým 2:1-4?

 

Pred ukri­žo­va­ním Ježiš svo­jich uče­ní­kov infor­mo­val o jeho odcho­de k Otco­vi a pote­šo­val ich slo­va­mi: „pre­to­že vám idem pri­ho­to­viť mies­to a keď odídem a pri­ho­to­vím vám mies­to, prí­dem zase a pobe­riem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli“ (Ján 14:3). Uvie­dol im iba jeden, ale pre jeho nasle­dov­ní­kov veľ­mi dôle­ži­tý dôvod: idem vám pri­pra­viť mies­to. A ubez­pe­če­nie: prí­dem zase a pobe­riem si vás k sebe.

       Celé spek­trum kres­ťan­ských cir­kví oča­ká­va na napl­ne­nie toh­to zasľú­be­nia. Prí­de neoča­ká­va­ne (Zja­ve­nie 3:3), a aj pre­to verí­me, že vychvá­te­nie Cir­kvi (parú­zia) a počia­tok jeho dru­hé­ho prí­cho­du sú časo­vo zhod­né uda­los­ti. Keby to bolo inak, nebo­li by potreb­né upo­zor­ne­nia a výstra­hy o tom, že jeho prí­chod bude neoča­ká­va­ný. K vychvá­te­niu Cir­kvi dôj­de hneď na počiat­ku jeho dru­hé­ho prí­cho­du (pri­chá­dza­nia).

       Stú­pen­ci vychvá­te­nia Cir­kvi pred posled­ným Danie­lo­vým týžd­ňom sa sna­žia z ver­šov 2. Tea­sa­lo­nic­kým 2:1-4 odstrá­niť výraz deň Kris­tov, lebo výskyt toh­to výra­zu na tom­to mies­te sa im neho­dí – nech­cú ho tam mať, lebo zne­plat­ňu­je ich uče­nie. Chcú tam mať len deň Pánov, kto­rý inter­pre­tu­jú len ako deň údu a Božie­ho hne­vu. Zužu­jú sta­ro­zá­kon­ný­mi pro­rok­mi pred­po­ve­da­ný escha­to­lo­gic­ký význam dňa Hos­po­di­nov­ho iba na deň súdu a hne­vu. Vyne­chá­va­jú jeho dru­hý aspekt, t.j. pro­ro­mi pred­po­ve­da­nú novo­zá­kon­nú záchra­nu Božie­ho ľudu zo dňa Pánovh (zo dňa Hos­po­di­nov­ho). Táto pro­rok­mi pred­po­ve­da­ná escha­to­lo­gic­ká záchra­na Božie­ho ľudu v posled­ných dňoch sa usku­toč­ní z už pre­bie­ha­jú­ce­ho dňa Hos­po­di­nov­ho (naprí­klad Jere­mižš 30:7 – „…a je to čas súže­nia Jako­bov­ho! Ale bude zachrá­ne­ný z neho“), čiže zo dňa Pánovho.

       Táto ich sna­ha odstrá­niť výraz deň Kris­tov im vychá­dza naz­mar, lebo počia­tok dru­hé­ho prí­cho­du Ježi­ša Kris­ta, čiže počia­tok dňa Pánov­ho, z tých­to ver­šov odstrá­niť nemô­žu. Pod­ľa ver­šov 3 a 4, deň Pánov nasta­ne, čiže započ­ne, až potom, ako sa syn zatra­te­nia posa­dí do chrá­mu v Jeuza­le­me, nie skôr. A tým aj deň Kris­tov (parú­zia) nasd­ta­ne až potom, ako sa syn zatra­te­nia posa­dí do chrá­mu v Jeuza­le­me, nie skôr, lebo deň Kris­tov je súčasť dňa Pánov­ho a nachá­dza sa na jeho začiat­ku. Čiže vychvá­te­nie Cir­kvi nasta­ne až v dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ a nie pred ním!

       Počia­tok dru­hé­ho prí­cho­du Pána Ježi­ša a deň Kris­tov – prí­chod náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho, vychvá­te­nie Cir­kvi,  parú­zia –, nasta­nú súčas­ne a Pís­mo ich loka­li­zu­je do dru­hej polo­vi­ce Danie­lov­ho „týžd­ňa“, ako na to pou­ka­zu­je­me aj v pred­chá­dza­jú­cich čas­tiach toh­to cyk­lu odka­zom na prí­sluš­né mies­ta Písma.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi bude dob­re roz­poz­na­teľ­ná a nespo­chyb­ni­teľ­ná uda­losť – zo zeme jed­no­du­cho zmiz­nú všet­ci, kto­rí pat­ria Kris­to­vi. Na zákla­de toho a vte­dy už celý ves­mír bude vedieť, že nasta­lo obdo­bie dru­hé­ho prí­cho­du Pána Ježi­ša Kris­ta, čiže nastal deň Pánov.

 

 

Ver­še 2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-4 v rôz­nych pre­kla­doch Písma

 

V tom­to oddie­le uve­die­me ver­še 2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-4 ako sú pre­lo­že­né v rôz­nych pre­kla­doch Pís­ma. Porov­ná­me a posú­di­me, ako sú v jed­not­li­vých pre­kla­doch Pís­ma pre­lo­že­né s cie­ľom zis­tiť, či sa v nich hovo­rí o uda­los­ti dňa Kris­tov­ho (parú­zii) ale­bo dňa Pánov­ho – jed­no­du­cho: či sa tam nschá­dza výraz deň Pánov či deň Kris­tov – jeden ale­bo druhý.

 

  1. Pre­klad prof. Roháč­ka. Pre­lo­že­né z pôvod­ných jazykov:

    1  Ale vás pro­sí­me, bra­tia, ohľad­ne prí­cho­du náš­ho Pána Ježi­ša Kris­tanáš­ho zhro­maž­de­nia k nemu,

    2  aby ste sa neda­li hneď zvik­lať od umu ani sa stra­šiť ani duchom ani slo­vom ani lis­tom, ako nami posla­ným, ako čo by už bol nastal deň Kris­tov.

    3  Nech vás nikto nezve­die nija­kým spô­so­bom, lebo deň Kris­tov nena­sta­ne, kým prv neprí­de odpad­nu­tie, a nebu­de zja­ve­ný člo­vek hrie­chu, syn zatratenia,

     4  kto­rý sa pro­ti­ví a povy­šu­je nad všet­ko, čo sa zovie Boh, ale­bo čomu sa dáva bož­ská česť, tak­že sa posa­dí do chrá­mu Božie­ho ako Boh a bude sa vydá­vať za Boha.

        Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: prí­chod náš­ho zhro­maž­de­nia k Páno­vi Ježi­šo­vi Kris­to­vi (parú­zia).

        Výraz deň Kris­tov  sa tu nachá­dza a je vo ver­ši 2. Znie to logic­ky, lebo v prvom ver­ši sa hovo­rí o prí­cho­de náš­ho zhro­maž­de­nia ku Kris­to­vi (parú­zii). Kris­tov návrat samoz­rej­me ešte nena­stal a nasta­ne až potom, keď sa člo­vek zatra­te­nia (Anti­krist) posa­dí do chrá­mu, čo bude dob­re vidi­teľ­ná a roz­poz­na­teľ­ná udalosť.

       Obe uda­los­ti, počia­tok prí­chod Pána Ježi­ša Kris­tavychvá­te­nie (parú­zia), sa dato­va­né do doby  dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Pre­klad ECAV:

     1 A keď je reč o prí­cho­de náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a o tom, že sa spo­loč­ne zhro­maž­dí­me k Nemu, pro­sím vás bratia,

     2 nedaj­te sa ľah­ko sklá­tiť v pre­sved­če­ní, ale­bo zastra­šiť ani duchom ani slo­vom ani lis­tom údaj­ne naším, ako­by deň Pánov už nastával.

     3 Nech vás nikto neo­kla­me. Lebo prv musí prí­sť odpad­nu­tie a zja­viť sa člo­vek neprá­vos­ti, syn zatratenia,

    4  kto­rý sa bude pro­ti­viť a povy­šo­vať nado všet­ko, čo sa menu­je Boh, ale­bo je pred­me­tom zbož­né­ho uctie­va­nia, tak­že sa posa­dí do chrá­mu Božie­ho a bude sa vydá­vať za Boha

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: spo­loč­ne sa zhro­maž­dí­me k Nemu – k Páno­vi Ježi­šo­vi Kris­to­vi.

        V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Slo­ven­ský eku­me­nic­ký preklad:

    1 Pokiaľ ide o prí­chod náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta, oko­lo kto­ré­ho bude­me zhro­maž­de­ní, pro­sím vás, bratia,

     2 nedaj­te sa tak ľah­ko vyviesť z rov­no­vá­hy a zastra­šiť nija­kým duchom ani slo­vom, ani lis­tom, údaj­ne naším, ako by už bol  nastal Pánov deň.

     3 Nech vás nikto nezve­die nija­kým spô­so­bom. Veď najprv musí nastať odpad­nu­tie od Boha a zja­ví sa člo­vek neprá­vos­ti, syn zatratenia,

      4 kto­rý sa pro­ti­ví a povy­šu­je nad všet­ko, čo nesie Božie meno, ale­bo je pred­me­tom úcty, a to tak, že sa posa­dí do Božie­ho chrá­mu a bude sa vydá­vať za Boha.

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: bude­me zhro­maž­de­ní oko­lo Pána Ježi­ša Kris­ta. V tom­to pre­kla­de je tes­ne spo­je­ný počia­tok dru­hé­ho prí­cho­du Pána a náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia. 

 

  1. Pre­klad Milo­ša Pav­lí­ka. Pre­lo­že­né z revi­do­va­né­ho gréc­ke­ho tex­tu s čas­tým zre­te­ľom na anglic­ký pre­klad Joh­na Nel­so­na Dar­by­ho. Časť: Nový zákon. Slo­ven­ská verzia:

    1 No žia­da­me vás, bra­tia, vzhľa­dom na prí­chod náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a naše zíde­nie sa k nemu,

   2 aby ste nebo­li hneď otra­se­ní v mys­li ani sa neda­li zastra­šo­vať ani žiad­nym duchom ani žiad­nym  slo­vom ani žiad­nym lis­tom ako že od nás, ako že nadi­šiel  deň Pána.

   3 Nech vás nikto žiad­nym spô­so­bom nepod­ve­die, pre­to­že sa tak nesta­ne, iba ak najprv prí­de odpad­nu­tie a bude zja­ve­ný člo­vek hrie­chu, syn záhuby, 

4 kto­rý sa sta­via na odpor a nad­mie­ru sa vyvy­šu­je pro­ti všet­ké­mu, čomu sa vra­ví Boh ale­bo pred­met uctie­va­nia, tak­že sám usad­ne do Božie­ho chrá­mu, vysta­vu­júc sám seba, že je Boh.

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pána.

      Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: naše zíde­nie sa k Pánu Ježi­šo­vi Kris­to­vi a je spo­je­né s počiat­kom jeho dru­hé­ho príchodu.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Pre­klad Nové­ho záko­na od Šte­fa­na Porub­ča­na (kato­líc­ky pre­klad pod­ľa gréc­ko-semit­skej pôvodiny):

    1 Pro­sím vás bra­tia, aby ste tak ľah­ko nestra­ti­li hla­vu ohľa­dom prí­cho­du Pána náš­ho Ježi­ša Kris­ta a náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho

   2 a neda­li sa roz­ru­šiť ani nija­kým duchom ani nija­kou rečou, ani nija­kým lis­tom, údaj­ne naším, ako by deň Pánov už nastával!

   3 Niko­mu sa nedaj­te nija­ko zviesť! Prv totiž musí prí­sť odpad­nu­tie (od vie­ry) a zja­viť sa člo­vek neprá­vos­ti, urče­ný na zatratenie,

4 kto­rý sa bude pro­ti­viť a povy­šo­vať nad všet­ko, čo sa nazý­va Bohom ale­bo je pred­me­tom úcty. Ba posa­dí sa aj do chrá­mu Božie­ho a bude sa uka­zo­vať, ako by bol Boh.

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: prí­chod náš­ho zhro­maž­de­ní oko­lo Pána Ježi­ša Kris­ta.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Kato­líc­ky pre­klad pod­ľa Novej Vul­gá­ty (2. list Solún­ča­nom, 2. kapitola):

    1 Čo sa týka prí­cho­du náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho, pro­sí­me vás, bratia,

     2 nedaj­te sa hneď vyviesť z rov­no­vá­hy a napla­šiť ani duchom, ani slo­vom, ani lis­tom, údaj­ne naším, ako­by už Pánov deň nastával.

     3 Nech vás nezve­die nik nija­kým spô­so­bom. Lebo nena­sta­ne, kým neprí­de najprv odpad a nez­ja­ví sa člo­vek neprá­vos­ti, syn zatratenia,

    4 kto­rý sa pro­ti­ví a povy­šu­je nad všet­ko, čo sa nazý­va Bohom ale­bo čo sa uctie­va, tak­že sa posa­dí v Božom chrá­me a bude sa vydá­vať za Boha.

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: prí­chod náš­ho zhro­maž­de­ní oko­lo Pána Ježi­ša Kris­ta.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Stu­dij­ní bib­le s výkla­do­vý­mi poznám­ka­mi. Čes­ký eku­me­nic­ký pře­klad – hlav­ní edi­tor pre­kla­du Milan Hruš­ka (2009). Hlav­ní edi­tor anglic­kej půvo­di­ny Donald C. Stamps:

    1 Pokud jde o pří­chod Pána Ježí­še, kolem něhož bude­me shro­máž­děni, pro­sím vás, bratři,

     2  abys­te se neda­li snad­no vyvést z rov­no­vá­hy nebo vyle­kat něja­kým pro­je­vem ducha nebo řečí či lis­tem dom­něle pochá­ze­jí­cím od nás, jako by den Pána měl už nastat.

    3  Žád­ným způso­bem se nedej­te od niko­ho okla­mat, pro­to­že nena­sta­ne, dokud nedoj­de ke vzpo­re pro­ti Bohu a neob­je­ví se člo­věk nepra­vos­ti, Syn ztra­ce­ní.

    4  Ten se posta­ví na odpor ,a pový­ší se  nade všec­ko, co má jmé­no Boží´, nebo čemu se vzdá­vá bož­ská poc­ta. Dokon­ce, used­ne v chrá­mu Božím a bude se vzdá­vat za Boha.

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: kolem něhož bude­me shro­máž­děni.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Bib­le Čes­ký stu­dij­ní pře­klad. Nakla­da­tels­tví KMS. Pra­ha 2009:

    1 Pokud jdepří­chod naše­ho Pána Ježí­še Kris­ta a naše shro­máž­dění k němu, žádá­me vás, bratři,

    2  abys­te se nenecha­li snad­no otřást ve svém pozná­ní ani vyle­kat buď skr­ze ducha nebo skr­ze slo­vo nebo skr­ze dopis, vzdá­va­ný za náš, jako by den Pánův již nastal.

    3  Ať vás nikdo žád­ným způso­bem nezve­de, pro­to­že nena­sta­ne, dokud napřed nepřij­de odpad­nu­tí a nebu­de zje­ven ten člo­věk bez­zá­kon­nos­ti, syn záhuby,

    4   kte­rý se sta­ví na odpor pro­ti vše­mu a pyš­ně se pozve­dá nade všec­ko, čemu se  říká Bůh, nebo co se uctí­vá, tak­že sám used­ne jako Bůh do Boži sva­ty­ně a bude se vzdá­vat za Boha.

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: naše shro­máž­dění k němu.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Čes­ký Kralický :

   1 Pro­sí­meť pak vás, bra­tří, skr­ze příš­tí Pána naše­ho Jezuk­ris­ta a naše shro­máž­dění v něj,

    2 Abys­te se neda­li rych­le vyrá­že­ti z mys­li, ani kor­mou­ti­ti, buď skr­ze ducha, buď­to skr­ze řeč, neb skr­ze list, jako od nás posla­ný, jako by nastá­val den Kris­tův.

    3 Nesvo­diž vás žád­ný nižád­ným oby­če­jem. Neboť nena­sta­ne den Páně, než až prve přij­de odstou­pe­ní, a zje­ven bude ten člo­věk hří­cha, syn zatracení,

    4 Pro­ti­ví­cí a povy­šu­jí­cí se nade všec­ko, což slo­ve Bůh, ane­bo čemuž se děje Bož­ská čest, tak­že se posa­dí v chrá­mě Božím, tak sobě počí­na­je, jako by byl Bůh.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi tu je pome­no­va­né: naše shro­máž­dění v něj.

       Výraz den Kris­tůvden Páně  sa tu nachá­dza (oba spolu).

       Tu sú spo­lu uve­de­né tri uda­los­ti: Kris­tov prí­chod, deň Kris­tov Pánov deň a sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

10. Čes­ký pre­klad, Bib­lia 21: 

     1 A teď ohled­ně pří­cho­du naše­ho Pána Ježí­še Kris­ta a naše­ho shro­máž­dění k němu. Bra­tři, pro­sí­me vás,

     2 nenech­te se tak snad­no vyvá­dět z míry a lekat, ať už pro­roc­tvím, kázá­ním nebo dopi­sem (údaj­ně od nás), že prý Pánův den už přišel.

     3 Nenech­te se od niko­ho žád­ným způso­bem okla­mat. Než ten den přij­de, musí nastat odvrá­ce­ní od Boha. Musí se obje­vit ten bez­bož­ník a zatracenec,

     4 kte­rý se posta­ví na odpor a pový­ší se nade všech­no, čemu se říká Bůh a co se uctí­vá. Usa­dí se dokon­ce v Božím chrá­mu a bude se vydá­vat za Boha!

       V 2. ver­ši je uve­de­ný výraz deň Pánov.

       Vychvá­te­nie Cir­kvi je tu pome­no­va­né: naše shro­máž­dění k němu.

       Obe uda­los­ti, Kris­tov prí­chod Pánov deň, sú dato­va­né do doby po zja­ve­ní sa Anti­kris­ta, do doby dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho sedem­roč­né­ho Danie­lov­ho týž­deň-roka, teda do doby Jako­bov­ho súženia.

 

  1. Pre­klad krá­ľa Jaku­ba (King James Ver­si­on):

         1 Now we bese­ech you, breth­ren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gat­he­ring toget­her unto him,

        2 That ye be not soon sha­ken in mind, or be troub­led, neit­her by spi­rit, nor by word, nor by let­ter as from us, as that the day of Christ is at hand.

        3 Let no man dece­i­ve you by any means: for that day shall not come, except the­re come a fal­ling away first, and that man of sin be reve­a­led, the son of perdition;

     4 Who oppo­seth and exal­teth him­self abo­ve all that is cal­led God, or that is wors­hip­ped; so that he as God sit­teth in the tem­ple of God, she­wing him­self that he is God.

       V 1. ver­ši sa hovo­rí o prí­cho­de Ježi­ša kris­ta a náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho.

       V 2. ver­ši sa hovo­rí, že deň Kris­tov ešte nenastal.

       V 3. sa hovo­rí, že ten­to deň (deň Kris­tov) nena­sta­ne prv, ako nasta­ne odpad­nu­tie a sa zja­ví člo­vek hriechu.

 

  1. Revi­do­va­ný pre­klad krá­ľa Jaku­ba (Upda­ted King James Ver­si­on):

        1 Now we ple­ad to you, breth­ren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gat­he­ring toget­her unto him,

      2 That all of you be not soon sha­ken in mind, or be troub­led, neit­her by spi­rit, (o. pne­uma) nor by word, (o. logos) nor by let­ter as from us, as that the day of Christ is at hand.

      3  Let no man dece­i­ve you by any means: for that day shall not come, except the­re come a fal­ling away first, and that man of sin be reve­a­led, the son of perdition;

      4 Who oppo­ses and exalts him­self abo­ve all that is cal­led God, or that is wors­hip­ped; so that he as God sits in the tem­ple of God, sho­wing him­self that he is God.

       To isté ako v nere­vi­do­va­nom pre­kla­de (bod 11).

 

 

Záver

 

Vo všet­kých vyš­šie uve­de­ných dostup­ných zdro­joch – kniž­ných i onli­ne na inter­ne­te –, kto­ré som dopo­siaľ pre­skú­mal, sú v prvom ver­ši 2. lis­tu Tesa­lo­nic­kým v 2. kapi­to­le ozná­me­né uda­los­ti: 1. počia­tok prí­cho­du (pri­chá­dza­nia) Pána Ježi­ša Kris­ta a 2. vychvá­te­nie Cir­kvi (prí­chod náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho), čiže deň Kris­tov ale­bo parú­zia.

       V dru­hom ver­ši je vo všet­kých pre­kla­doch uve­de­né, že aby sa neda­li na nija­ký spô­sob neda­li okla­mať, ako­by už nastal:

a) v jed­nej sku­pi­ne pre­kla­dov: deň Kris­tov (vychvá­te­nie Cir­kvi, parúzia),

b) v dru­hej sku­pi­ne: deň Pánov, väč­ši­no­vo chá­pa­ný a vysvet­ľo­va­ný iba ako deň vylie­va­nia Božie­ho hne­vu a Boží súd.

       V tre­ťom ver­ši je vo všet­kých pre­kla­doch uve­de­né, že táto uda­losť (deň Kris­tov či deň Pánov) nena­sta­ne prv, ako bude zja­ve­ný syn zatra­te­nia (Anti­krist), a ten bude pod­ľa štvr­té­ho ver­ša zja­ve­ný vte­dy, keď sa posa­dí do chrá­mu v Jeru­za­le­me, čo pod­ľa Danie­la 9:27 nasta­ne upro­stred sedem­de­sia­te­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“.

       Stú­pen­com vychvá­te­nia Cir­kvi pred začiat­kom posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ (pre­tri­bu­la­ci­onis­tom) ide prá­ve o výraz deň Kris­tov v dru­hom ver­ši. Ten­to výraz im tu, v 2. Tesa­lo­nic­kým 2:2 vadí, lebo vo ver­šoch tri a šty­ri je uve­de­né, že ten­to deň nasta­ne až potom, ako bude zja­ve­ný Anti­krist, kto­rý bude zja­ve­ný až v polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“. Vadí im to pre­to, lebo tým, že ten­to verš vychvá­te­nie Cir­kvi umiest­ňu­je až do dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho danie­lov­ho „týžd­ňa“, zne­plat­ňu­je ich uče­nie o vychvá­te­ní Cir­kvi pred posled­ným Danie­lo­vým „týžd­ňom“. Pre­to tvr­dia, že pre­klad dru­hé­ho ver­ša, v kto­rých je uve­de­ný výraz „deň Kris­tov“ je pre­lo­že­ný nespráv­ne a namies­to neho sa tam má nachá­dzať výraz „deň Pánov“, ale iba s význa­mom ako deň Božie­ho hne­vu a súdu.

 

Naše sta­no­vis­ko k tej­to otázke 

  1. Keď­že sa v prvom ver­ši hovo­rí o počiat­ku dru­hé­ho prí­cho­du (pri­chá­dza­ni) náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta a o prí­cho­de náš­ho zhro­maž­de­nia oko­lo neho – čo je de fac­to, v sku­toč­nos­ti, deň Kris­tov (parú­zia), je logic­ké a pri­ro­dze­né, že aj v nasle­du­jú­cich ver­šoch bude reč o dni Kris­to­vom, ako je to uve­de­né v nie­kto­rých pre­kla­doch, napr. v pre­kla­de prof. Roháč­ka, Kra­lic­kom z roku 1613 a ďal­ších. Sto­tož­ňu­je­me sa s tým pre­kla­dom dru­hé­ho ver­ša, v kto­rom je uve­de­ný výraz „deň Kristov“.
  1. Vo vyš­šie uve­de­nej pasá­ži „deň Pánov“ a v tam cito­va­nej poznám­ke zo „Štu­dij­nej Bib­lie“ je pove­da­né, že novo­zá­kon­ný „deň Pánov“ má pôvod v Sta­rom záko­ne a ide o deň Hos­po­di­nov (deň Jah­ve­ho), kto­rý má vo vše­obec­nos­ti dva aspek­ty – 1. Božie víťazs­tvo nad nepria­teľ­mi a ich potres­ta­nie a 2. odpo­či­nok, bez­peč­nosť a požeh­na­nie pre jeho ľud.

       V Novom záko­ne pokra­ču­je myš­lien­ka súdu a výraz deň Pánov akom deň Hos­po­di­nov, má nie­koľ­ko ekvi­va­len­tov (syno­ny­mic­kých) výra­zov a jed­ným z nich je aj „deň Kris­tov“ – a tiež má dva vyš­šie uve­de­né aspek­ty (pro­sím čita­te­ľa, aby si zno­vu pre­čí­tal meno­va­nú pasáž). Z toh­to pohľa­du a dôvo­du tvr­de­nie, že pre­klad dru­hé­ho ver­ša s výra­zom „deň Kris­tov“ je nespráv­ny, chyb­ný,  je nepri­ja­teľ­né, a také­to tvr­de­nie odmie­ta­me. Aj v tých­to pre­kla­doch výraz „deň Pánov“ tre­ba čítať v kon­tex­te prvé­ho ver­ša ako výraz obsa­hu­jú­ci ai uda­losť opí­sa­nú ako „deň Kris­tov“ (paru­zia) – a toto pre­sved­če­nie zdô­vod­ňu­je­me nasledovne:

       „Boh Sta­ré­ho záko­na – JHVH (Jeho­va), Hos­po­din (v našich pre­kla­doch)  –, je ten istý Boh, ako Boh, kto­rý je zja­ve­ný v Ježi­šo­vi Kris­to­vi a na strán­kach Nové­ho záko­na pome­no­va­ný ako Boh a Otec náš­ho Pána Ježi­ša Kris­ta, aj keď sa tet­ra­gram JHVH v tex­toch Nové­ho záko­na nevys­ky­tu­je. Boh je ten istý vče­ra, dnes i naveky.

       Keď pri­jí­ma­me, že novo­zá­kon­ný deň Pánov je sta­ro­zá­kon­ný deň Hos­po­di­nov – a táto sku­toč­nosť sa pri­jí­ma celým spek­trom kres­ťan­ských cir­kví –, potom musí­me pri­jať aj to, že aj deň Pánov má rov­na­ko dva a tie isté aspek­ty, ako ich má deň Hos­po­di­nov. Sú nimi: 1. Božie víťazs­tvo nad nepria­teľ­mi a ich potres­ta­nie a 2. odpo­či­nok, bez­peč­nosť a požeh­na­nie pre jeho ľud – čiže zácha­ra­na Božie­ho ľudu zo dňa Pánovho. 

       Prvý aspekt sa v novo­zá­kon­nej dobe usku­toč­ní počas tri a pol roč­né­ho Jako­bov­ho súže­nia v dru­hej polo­vi­ci posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“ (vylie­va­nie sied­mych čiaš Božie­ho hne­vu, Har­ma­ge­don) – a týka sa pre­dov­šet­kým bez­bož­né­ho ľudu z pohan­ských náro­dov, ale aj bez­bož­ných z Izra­e­la a nábož­ných (ale nespa­se­ných) ľudí nav­šte­vu­jú­cih cir­kev­né zhro­maž­de­nia. Cir­kev sa čas­ti toh­to dňa – v čas­ti Jako­bov­ho súže­nia –, bude nachá­dzať a pre ňu tobu­de deň skúš­ky vie­ry a preosievania. 

       Dru­hý aspekt sa usku­toč­ní vzkrie­se­ním mŕt­vych a zo zeme vychvá­te­ním živých pat­ria­cich Páno­vi, čiže prí­cho­dom náš­ho zhro­maž­de­nia (Cir­kvi) oko­lo neho. Táto uda­losť sa usku­toč­ní ako deň Kris­tov (parú­zia), kto­rý bude súčas­ťou počiat­ku dru­hé­ho prí­cho­du Pána Ježi­ša Kris­ta, čiže súčas­ťou počiat­ku dňa Pánov­ho. A usku­toč­ní sa tiež ako spa­se­nie vyvo­le­né­ho „ostat­ku Izra­e­la“, ku kto­ré­mu dôj­de po skon­če­ní Jako­bov­ho súže­nia, po skon­če­ní posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“, po epi­fá­nii. K parú­zii dôj­de na začiat­ku dru­hé­ho pri­chá­dza­nia Pána Ježi­ša Kris­ta, na začiat­ku dňa Pánovho3, a k epi­fá­nii na jeho konci.

 

3. Ver­še 2. Tesa­lo­nic­kým 2:1-4 sú jed­ným z kľú­čo­vých miest pre dato­va­nie vychvá­te­nia Cir­kvi. Pre­to je sna­ha pre­tri­bu­la­ci­oniz­mu správ­nosť pre­klad tých­to ver­šov spo­chyb­niť a vylú­čiť z nich uda­losť vychvá­te­nia Cir­kvi (parú­ziu). To je ale ich már­na sna­ha, lebo v iných ver­šoch Pís­ma je napí­sa­né, ako uvá­dza­me aj v pred­chá­dza­jú­cich čas­tiach toto cyk­lu, že Cir­kev sa v čas­ti dru­hej polo­vi­ce posled­né­ho Danie­lov­ho „týžd­ňa“, v čas­ti Jako­bov­ho súže­nia, nachá­dzať bude.

 

 

Späť na Vychvá­te­nie Cir­kvi – 3. časť

Pre­chod na úvod­nú strán­ku – Úvod

Pre­chod na Pro­lóg 

Pre­chod na pokra­čo­va­nie v Dopl­n­ku B

Pre­chod na pokra­čo­va­nie v 4. časti

Pre­chod na Naj­nov­šie člán­ky na stránke

 

 

Umiest­ne­né: 11. júla 2025

Dopl­ne­né a upra­ve­né: 14. a 18. októb­ra 2025

 

 

image_pdfimage_print