Ako píšeme v článku „Vychvátenie Cirkvi – 3. časť“ v Poznámke A, spochybňuje sa správnosť prekladu veršov 2. Tesalonickým 2:1-4. Niektorí tvrdia, že výraz deň Kristov v pôvodnom gréckom texte sa v týchto veršoch nevyskytuje a preto ho vraj niektoré preklady už ani neuvádzajú. O čo ide a prečo je dôležité sa týmto zaoberať?. Odpovieme a vysvetlíme v ďalšom texte.
Vysvetlenie pojmov „deň Kristov“, „deň Pánov“, „deň Syna človeka“
a „deň zjavenia Pána“
Pán Ježiš Kristus znova príde na túto zem. O tom v kresťanskom prostredí niet žiadnych pochybností. Bude to jeho druhý príchod, ktorý ale pre rôzne skupiny ľudí bude mať rôzny význam. Iný pre Cirkev, iný pre izraelský národ a úplne iný pre pohanské národy sveta. Táto skutočnosť je vyjadrená aj výrazmi, ktoré ideme vysvetliť.
deň Kristov (parúzia)
Týmto výrazom je pomenovaný príchod Pána Ježiša Krista pre jeho Cirkev. Táto udalosť v gréčtine nesie pomenovanie parúzia. Parúzia doslova znamená: príchod nášho Pána Ježiša Krista a naše zhromaždenie okolo neho – hovorí sa o nej priamo v 2. liste Tesalonicýkm 2:1 (tiež v liste Filipským 1:6, 9). Tam, kde sa výraz deň Kristov vyskytuje, je reč o príchode Pána Ježiša Krista pre jeho Nevestu, pre Cirkev. Nachádzame ho aj vo veršoch 1. Korintským 1:8; Filipským 1:6, ktorých zmysel je: deň príchodu Pána Ježiša Krista pre jeho Cirkev.
Deň Kristov, ako príchod Pána Ježiša Krista pre Cirkev – živých i mŕtvych patriacich Pánovi -, je jednorázová udalosť. Je to otázka okamihu, zlomku sekundy (1. Tesalonickým 4:17).
deň zjavenia Pána Ježiša Krista (epifánia)
Táto udalosť je v gréčtine pomenovaná slovom epifánia. Týmto výrazom je pomenované viditeľné zjavenie sa Pána Ježiša Krista v sláve a moci v jeho príchode z nebies dolu na túto zem spolu so svojou Cirkvou, aby tu nastolil svoju vládu, kráľovstvo, podriadil si celý svet a posadil sa na trón svojho otca kráľa Dávida. Dôjde k nemu na konci posledného Danielovho „týždňa“. Epifánia je výraz, ktorý doslova znamená: príchod Božstva.
Príchod Pána Ježiša Krista pre Cirkev (parúzia) je iná udalosť ako príchod Pána Ježiša Krista spolu s Cirkvou v sláve na túto zem (epifánia). V celom cykle článkov „Vychvátenie Cirkvi“ sa zaoberáme len príchodom Pána Ježiša Krista pre jeho Cirkev. Zaoberáme sa len parúziou.
deň Pánov
Deň Pánov je novozákonné pomenovanie starozákonného výrazu „deň Hospodinov“. Presnejšie: Novozákonný deň Pánov je doba, o ktorej sa v starozákonných proroctvách o dni Hospodinovom prorokuje ako o udalostiach, ktoré sa odohrajú v posledných časoch, v poslednej dobe, dobe skonania tohto sveta (Matúš 24:3). Ide o tú časť proroctiev o dni Hospodinovom, ktorých naplnenie je aj dnes ešte vecou budúcnosti.
V novozákonnej dobe je to eschatologický deň (doba), ktorý podľa Zjavenia 3:10 je hodinou pokušenia (skúšky viery). Bezbožní ľudia nebudú činiť pokánie zo svojich hriechov, ale sa budú rúhať Bohu. Boh bude počas tohto obdobia trestať bezbožných (nespasených) obyvateľov zeme s cieľom priviesť ich k pokániu – bude to hodina pokušenia, ktorá príde na celý svet. Bude to deň trestov, súdov a vylievania Božieho hnevu, ale súčasne je to aj deň vyslobodenia, záchrany Božieho ľudu. Zdôrazňujeme: Pre Boží ľud, pre spasený ľud, je to aj doba, počas ktorej bude z nej v jeden deň vyslobodený a zachránený.
Deň Pánov je, na rozdiel odo dňa Kristovho, záležitosť dlhšieho obdobia, má začiatok aj koniec. Deň Pánov nie je jednorázová udalosť, nie je to záležitosť okamihu, zlomku sekundy.
Ku dňu Pánovmu (k jeho začiatku), a následne tým aj ku dňu Kristovmu, k vychváteniu Cirkvi, dôjde až po zjavení sa syna zatratenia (Antikrista), nie skôr (2. Tesalonickým 2:3). Antikrist sa zjaví tým spôsobom, že sa posadí do chrámu a bude chcieť, aby ho uctievali ako Boha (verš 4). K tomuto dôjde v polovici posledného Danielovho „týždňa“ (Daniel 9:27).
V dni Pánovom sa odohrajú, okrem iných, nasledovné udalosti: katastrofy počas rozlamovania siedmych pečatí a trúbenia na siedmych trúbach, prvé vzkriesenie (parúzia), vylievania siedmych čiaš Božieho hnevu, zjavenie Pána (epifánia), bitka pri Harmagedone, spasenie ostatku Izraela a udalosti s nimi súvisiace. Všetky sa odohrajú v druhej polovici posledného Danielovho „týždňa“, ktorá je dobou Jakobovho súženia – a teda až potom, ako sa syn zatratenia (Antikrist) posadí do chrámu v Jeruzaleme –, nie skôr.
Po skončení posledného Danielovho „týždňa“ bude nasledovať zhromaždenie spaseného ostatku Izraela z celého sveta do Jeruzalama a tisícročné kráľovstvo Pána Ježiša Krista. Po jeho skončení dôjde k prepusteniu Satana z podzemného žalára, druhému vzkrieseniu mŕtvych, súdu pred veľkým bielym trónom, stvoreniu nového neba a novej zeme, zostúpenie nového Jeruzalema z nebies na zem a večné prebývanie Božieho ľudu v Božej prítomnosti v novom Jeruzaleme.
deň Syna človeka
Tento výraz, Syn človek, sa vzťahuje na konkrétnu ľudskú osobu, ktorá má právo odpúšťať hriechy, a ktorej vláda a kráľovstvo bude večné. Pán Ježiš hovoril o Synovi človeka v tretej osobe, ale ide o neho počas jeho prvého príchodu a rovnako aj keď príde opäť na túto zem v ľudskom tele ako zasľúbený a „ostatkom Izraela“ očakávaný Mesiáš. Izrael uvidí toho, ktorého prebodli.
O Synovi človeka a o dňoch Syna človeka sa hovorí vo veršoch Daniel 7:13; Matúš 8:20, 9:6, 16:28, 24. kapitole; Lukáš 17:22, 26, 18:8 a v ďalších novozákonných veršoch, z ktorých je zrejmé, že Ježiš Kristus hovorí o sebe.
Situácia v Tesalonikách
Pozrime sa na zbor v Tesalonikách. V akej situácii sa nachádzal, keď im apoštol Pavel písal svoje listy? Už v 1. liste čítame, že mali mnoho súženia (1:6, 2:14, 3:4-5). Zbor zažíval veľké ťažkosti a prenasledovanie. Apoštol Pavel mal o nich starosť, aby ich snáď Satan neoklamal a nezviedol z pravej cesty. Vedeli o problémoch, ktorými prechádzal Pavel a tak sa rozhodol napísať im upokojujúci list, že to, čím prechádzajú, nie je nič neobvyklé. Boli vystrašení zo situácie v ktorej sa nachádzali. Báli sa, že už nastal deň Pánov ako deň vylievania Božieho hnevu, a že na nich dopadá Boží hnev. Báli sa, že tí, ktorí zosnuli v Pánovi, nezažijú parúziu. Preto im v 1. liste vysvetľuje, ako to bude s príchodom nášho zhromaždenia ku Kristovi. Mŕtvi budú vzkriesení a my ponechaní živí do príchodu Pánovho, budeme razom s nimi vychvátení jemu v ústrety. V tomto liste niet oznámenia, kedy k druhému príchodu a s ním spojeného vychvátenia Cirkvi dôjde, okrem zmienky o pokoji a náhlom zahynutí, ku ktorému dôjde neočakávane (1. Tesalonickým 5:3).
V 2. liste ich znova potešuje, uisťuje, aby sa neznepokojovali a prikladá datovanie týchto dvoch udalostí: počiatku druhého príchodu Pána a príchodu nášho zhromaždenia okolo neho – obe nastanú po odpadnutí a predovšetkým po viditeľnom zjavení sa Antikrista.
Teda:
Pavol Tesalonických ubezpečuje, že ešte nenastal ani príchod Pána Ježiša Krista, ani vzkriesenie mŕtvych a vychvátenie živých patriacich Pánovi a nedoľahol na nich ani deň Božieho súdu a hnevu. K tomu všetkému dôjde až potom, ako sa človek zatratenia (Antikrist) posadí do chrámu v Jeruzaleme a bude chcieť, aby ho uctievali ako Boha. A k tomu, ako je to uvedené v Danielovi 9:27, dôjde až uprostred posledného sedemročného Danielovho „týždňa“ – a ten je stále ešte len aj pred nami.
O čo ide v spochybňovaní správnosti prekladu veršov 2. Tesalonockým 2:1-4?
Celé spektrum kresťanských cirkví očakáva na naplnenie zasľúbenia o opätovnom Kristovom príchode. Príde neočakávane (Zjavenie 3:3), a aj preto veríme, že počiatok jeho druhého príchodu a vychvátenie Cirkvi (parúzia) sú časovo zhodné udalosti. Keby to bolo inak, neboli by potrebné upozornenia a výstrahy o tom, že jeho príchod bude neočakávaný. K vychváteniu Cirkvi dôjde hneď na počiatku jeho druhého príchodu (prichádzania).
Stúpenci vychvátenia Cirkvi pred posledným Danielovým „týždňom“ sa snažia z veršov 2. Teasalonickým 2:1-4 odstrániť výraz deň Kristov, lebo výskyt tohto výrazu na tomto mieste sa im nehodí – nechcú ho tam mať, lebo zneplatňuje ich učenie. Chcú tam mať len deň Pánov, ktorý interpretujú len ako deň súdu a Božieho hnevu. Zužujú starozákonnými prorokmi predpovedaný eschatologický význam dňa Hospodinovho iba na deň súdu a hnevu. Vynechávajú jeho druhý aspekt, t.j. prorokmi predpovedanú novozákonnú záchranu Božieho ľudu zo dňa Pánovho (zo dňa Hospodinovho, z Jakobovho súženia). Táto prorokmi predpovedaná eschatologická záchrana Božieho ľudu v posledných dňoch sa uskutoční z už prebiehajúceho dňa Hospodinovho (napríklad Jeremižš 30:7 – „…a je to čas súženia Jakobovho! Ale bude zachránený z neho“), čiže zo dňa Pánovho.
Táto ich snaha odstrániť výraz deň Kristov im vychádza nazmar, lebo počiatok počiatok dňa Pánovho ani počiatok druhého príchodu Ježiša Krista, z týchto veršov odstrániť nemôžu. Podľa veršov 2. Tesalonickým 2:3-4 deň Pánov nastane prv, čiže započne až potom, ako sa syn zatratenia posadí do chrámu v Jeuzaleme, nie skôr. A tým aj deň Kristov (parúzia) nastane až potom, ako sa syn zatratenia posadí do chrámu v Jeruzaleme, nie skôr, lebo deň Kristov je súčasť dňa Pánovho. Čiže vychvátenie Cirkvi nastane až v druhej polovici posledného Danielovho „týždňa“ a nie pred ním! Tak o tom píšeme, vysvetľujeme, argumentujeme v celom tomto cykle.
V závere tohto oddielu môžeme povedať, že:
Počiatok dňa Pánovho, počiatok druhého príchodu Pána Ježiša a deň Kristov – príchod nášho zhromaždenia okolo neho, vychvátenie Cirkvi, parúzia –, Písmo lokalizuje do druhej polovice Danielovho „týždňa“, ako na to poukazujeme aj v predchádzajúcich častiach tohto cyklu odkazom na príslušné miesta Písma.
Vychvátenie Cirkvi bude dobre rozpoznateľná a nespochybniteľná udalosť – zo zeme jednoducho zmiznú všetci, ktorí patria Kristovi. Na základe toho a vtedy už celý vesmír bude vedieť, že nastalo obdobie druhého príchodu Pána Ježiša Krista.
Vychvátenie Cirkvi je súčasne aj znamením, že nastala doba vylievanie Božieho hnevu. Boh bude svoj hnev vylievať na zem hneď po vychvátení Cirkvi – nie skôr, ale ani nie neskôr! Keď dôjde k vychváteniu Cirkvi, hneď potom nasleduje vylievanie siedmych čiaš Božíieho hnevu.
Verše z 2. listu Tesalonickým 2:1-4 v rôznych prekladoch Písma
V tomto oddiele uvedieme verše 2. listu Tesalonickým 2:1-4 ako sú preložené v rôznych prekladoch Písma. Porovnáme a posúdime, ako sú v jednotlivých prekladoch Písma preložené s cieľom zistiť, či sa v nich hovorí o dni Kristovom (parúzii), dni Pánovom a o počiatku druhého príchodu Pána Ježiša Krista – jednoducho: či sa tam nachádzajú výrazy deň Pánov, príchod Pánov a deň Kristov – všetky, alebo ktorý z nich. Tam, kde bude uvedený výraz deň Kristov súčasne to znamená, že je reč aj o dni Pánovom a druhom príchode Pána. Tam, kde je uvedený výraz deň Pánov súčasne to znamená, že je reč aj o druhom príchode Pána a aj o dni Kristovom (vychvátení Cirkvi, parúzii). Kde je uvedená jedna z týchto udalostí, znamená to, že nastávajú, alebo už nastali, aj druhé dve.
.
- Preklad prof. Roháčka. Preložené z pôvodných jazykov:
1 Ale vás prosíme, bratia, ohľadne príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia k nemu,
2 aby ste sa nedali hneď zviklať od umu ani sa strašiť ani duchom ani slovom ani listom, ako nami poslaným, ako čo by už bol nastal deň Kristov.
3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom, lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie, a nebude zjavený človek hriechu, syn zatratenia,
4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa zovie Boh, alebo čomu sa dáva božská česť, takže sa posadí do chrámu Božieho ako Boh a bude sa vydávať za Boha.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: príchod nášho zhromaždenia k Pánovi Ježišovi Kristovi (parúzia).
Výraz deň Kristov sa tu nachádza a je oznámený vo verši 2. Znie to logicky, lebo v prvom verši sa hovorí o príchode nášho zhromaždenia ku Kristovi (parúzii). Kristov návrat samozrejme ešte nenastal a nastane až potom, keď sa človek zatratenia (Antikrist) posadí do chrámu, čo bude dobre viditeľná a rozpoznateľná udalosť.
Obe udalosti, počiatok príchod Pána Ježiša Krista i vychvátenie (parúzia), sa datované do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Preklad ECAV:
1 A keď je reč o príchode nášho Pána Ježiša Krista a o tom, že sa spoločne zhromaždíme k Nemu, prosím vás bratia,
2 nedajte sa ľahko sklátiť v presvedčení, alebo zastrašiť ani duchom ani slovom ani listom údajne naším, akoby deň Pánov už nastával.
3 Nech vás nikto neoklame. Lebo prv musí prísť odpadnutie a zjaviť sa človek neprávosti, syn zatratenia,
4 ktorý sa bude protiviť a povyšovať nado všetko, čo sa menuje Boh, alebo je predmetom zbožného uctievania, takže sa posadí do chrámu Božieho a bude sa vydávať za Boha
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: spoločne sa zhromaždíme k Nemu – k Pánovi Ježišovi Kristovi.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Slovenský ekumenický preklad:
1 Pokiaľ ide o príchod nášho Pána Ježiša Krista, okolo ktorého budeme zhromaždení, prosím vás, bratia,
2 nedajte sa tak ľahko vyviesť z rovnováhy a zastrašiť nijakým duchom ani slovom, ani listom, údajne naším, ako by už bol nastal Pánov deň.
3 Nech vás nikto nezvedie nijakým spôsobom. Veď najprv musí nastať odpadnutie od Boha a zjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia,
4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo nesie Božie meno, alebo je predmetom úcty, a to tak, že sa posadí do Božieho chrámu a bude sa vydávať za Boha.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: budeme zhromaždení okolo Pána Ježiša Krista. V tomto preklade je tesne spojený počiatok druhého príchodu Pána a nášho zhromaždenia okolo neho.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Preklad Miloša Pavlíka. Preložené z revidovaného gréckeho textu s častým zreteľom na anglický preklad Johna Nelsona Darbyho. Časť: Nový zákon. Slovenská verzia:
1 No žiadame vás, bratia, vzhľadom na príchod nášho Pána Ježiša Krista a naše zídenie sa k nemu,
2 aby ste neboli hneď otrasení v mysli ani sa nedali zastrašovať ani žiadnym duchom ani žiadnym slovom ani žiadnym listom ako že od nás, ako že nadišiel deň Pána.
3 Nech vás nikto žiadnym spôsobom nepodvedie, pretože sa tak nestane, iba ak najprv príde odpadnutie a bude zjavený človek hriechu, syn záhuby,
4 ktorý sa stavia na odpor a nadmieru sa vyvyšuje proti všetkému, čomu sa vraví Boh alebo predmet uctievania, takže sám usadne do Božieho chrámu, vystavujúc sám seba, že je Boh.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pána.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: naše zídenie sa k Pánu Ježišovi Kristovi a je spojené s počiatkom jeho druhého príchodu.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Preklad Nového zákona od Štefana Porubčana (katolícky preklad podľa grécko-semitskej pôvodiny):
1 Prosím vás bratia, aby ste tak ľahko nestratili hlavu ohľadom príchodu Pána nášho Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho
2 a nedali sa rozrušiť ani nijakým duchom ani nijakou rečou, ani nijakým listom, údajne naším, ako by deň Pánov už nastával!
3 Nikomu sa nedajte nijako zviesť! Prv totiž musí prísť odpadnutie (od viery) a zjaviť sa človek neprávosti, určený na zatratenie,
4 ktorý sa bude protiviť a povyšovať nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo je predmetom úcty. Ba posadí sa aj do chrámu Božieho a bude sa ukazovať, ako by bol Boh.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: príchod nášho zhromaždení okolo Pána Ježiša Krista.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Katolícky preklad podľa Novej Vulgáty (2. list Solúnčanom, 2. kapitola):
1 Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia,
2 nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom, ani slovom, ani listom, údajne naším, akoby už Pánov deň nastával.
3 Nech vás nezvedie nik nijakým spôsobom. Lebo nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa človek neprávosti, syn zatratenia,
4 ktorý sa protiví a povyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sa posadí v Božom chráme a bude sa vydávať za Boha.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: príchod nášho zhromaždení okolo Pána Ježiša Krista.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Studijní bible s výkladovými poznámkami. Český ekumenický překlad – hlavní editor prekladu Milan Hruška (2009). Hlavní editor anglickej původiny Donald C. Stamps:
1 Pokud jde o příchod Pána Ježíše, kolem něhož budeme shromážděni, prosím vás, bratři,
2 abyste se nedali snadno vyvést z rovnováhy nebo vylekat nějakým projevem ducha nebo řečí či listem domněle pocházejícím od nás, jako by den Pána měl už nastat.
3 Žádným způsobem se nedejte od nikoho oklamat, protože nenastane, dokud nedojde ke vzpore proti Bohu a neobjeví se člověk nepravosti, Syn ztracení.
4 Ten se postaví na odpor ,a povýší se nade všecko, co má jméno Boží´, nebo čemu se vzdává božská pocta. Dokonce, usedne v chrámu Božím a bude se vzdávat za Boha.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: kolem něhož budeme shromážděni.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Bible Český studijní překlad. Nakladatelství KMS. Praha 2009:
1 Pokud jde o příchod našeho Pána Ježíše Krista a naše shromáždění k němu, žádáme vás, bratři,
2 abyste se nenechali snadno otřást ve svém poznání ani vylekat buď skrze ducha nebo skrze slovo nebo skrze dopis, vzdávaný za náš, jako by den Pánův již nastal.
3 Ať vás nikdo žádným způsobem nezvede, protože nenastane, dokud napřed nepřijde odpadnutí a nebude zjeven ten člověk bezzákonnosti, syn záhuby,
4 který se staví na odpor proti všemu a pyšně se pozvedá nade všecko, čemu se říká Bůh, nebo co se uctívá, takže sám usedne jako Bůh do Boži svatyně a bude se vzdávat za Boha.
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: naše shromáždění k němu.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Český Kralický :
1 Prosímeť pak vás, bratří, skrze příští Pána našeho Jezukrista a naše shromáždění v něj,
2 Abyste se nedali rychle vyrážeti z mysli, ani kormoutiti, buď skrze ducha, buďto skrze řeč, neb skrze list, jako od nás poslaný, jako by nastával den Kristův.
3 Nesvodiž vás žádný nižádným obyčejem. Neboť nenastane den Páně, než až prve přijde odstoupení, a zjeven bude ten člověk hřícha, syn zatracení,
4 Protivící a povyšující se nade všecko, což slove Bůh, anebo čemuž se děje Božská čest, takže se posadí v chrámě Božím, tak sobě počínaje, jako by byl Bůh.
Vychvátenie Cirkvi tu je pomenované: naše shromáždění v něj.
Výraz den Kristův i den Páně sa tu nachádza (oba spolu).
Tu sú spolu uvedené tri udalosti: Kristov príchod, deň Kristov i Pánov deň a sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
10. Český preklad, Biblia 21:
1 A teď ohledně příchodu našeho Pána Ježíše Krista a našeho shromáždění k němu. Bratři, prosíme vás,
2 nenechte se tak snadno vyvádět z míry a lekat, ať už proroctvím, kázáním nebo dopisem (údajně od nás), že prý Pánův den už přišel.
3 Nenechte se od nikoho žádným způsobem oklamat. Než ten den přijde, musí nastat odvrácení od Boha. Musí se objevit ten bezbožník a zatracenec,
4 který se postaví na odpor a povýší se nade všechno, čemu se říká Bůh a co se uctívá. Usadí se dokonce v Božím chrámu a bude se vydávat za Boha!
V 2. verši je uvedený výraz deň Pánov.
Vychvátenie Cirkvi je tu pomenované: naše shromáždění k němu.
Obe udalosti, Kristov príchod i Pánov deň, sú datované do doby po zjavení sa Antikrista, do doby druhej polovice posledného sedemročného Danielovho týždeň-roka, teda do doby Jakobovho súženia.
- Preklad kráľa Jakuba (King James Version):
1 Now we beseech you, brethren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gathering together unto him,
2 That ye be not soon shaken in mind, or be troubled, neither by spirit, nor by word, nor by letter as from us, as that the day of Christ is at hand.
3 Let no man deceive you by any means: for that day shall not come, except there come a falling away first, and that man of sin be revealed, the son of perdition;
4 Who opposeth and exalteth himself above all that is called God, or that is worshipped; so that he as God sitteth in the temple of God, shewing himself that he is God.
V 1. verši sa hovorí o príchode Ježiša krista a nášho zhromaždenia okolo neho.
V 2. verši sa hovorí, že deň Kristov ešte nenastal.
V 3. sa hovorí, že tento deň (deň Kristov) nenastane prv, ako nastane odpadnutie a sa zjaví človek hriechu.
- Revidovaný preklad kráľa Jakuba (Updated King James Version):
1 Now we plead to you, brethren, by the coming of our Lord Jesus Christ, and by our gathering together unto him,
2 That all of you be not soon shaken in mind, or be troubled, neither by spirit, (o. pneuma) nor by word, (o. logos) nor by letter as from us, as that the day of Christ is at hand.
3 Let no man deceive you by any means: for that day shall not come, except there come a falling away first, and that man of sin be revealed, the son of perdition;
4 Who opposes and exalts himself above all that is called God, or that is worshipped; so that he as God sits in the temple of God, showing himself that he is God.
To isté ako v nerevidovanom preklade (bod 11).
Záver
Vo všetkých vyššie uvedených prekladoch – a iných mne dostupných zdrojoch, knižných i online na internete, ktoré som doposiaľ preskúmal –, sú v prvom verši 2. listu Tesalonickým v 2. kapitole oznámené udalosti: 1. počiatok príchodu (prichádzania) Pána Ježiša Krista a 2. vychvátenie Cirkvi (príchod nášho zhromaždenia okolo neho), čiže deň Kristov alebo parúzia.
V druhom verši je vo všetkých prekladoch uvedené, že aby sa nedali na nijaký spôsob nedali oklamať, akoby už nastal:
a) v jednej skupine prekladov: deň Kristov (vychvátenie Cirkvi, parúzia),
b) v druhej skupine: deň Pánov, väčšinovo chápaný a vysvetľovaný iba ako deň vylievania Božieho hnevu a Boží súd.
V treťom verši je vo všetkých prekladoch uvedené, že táto udalosť (deň Kristov či deň Pánov) nenastane prv, ako bude zjavený syn zatratenia (Antikrist), a ten bude podľa štvrtého verša zjavený vtedy, keď sa posadí do chrámu v Jeruzaleme, čo podľa Daniela 9:27 nastane uprostred sedemdesiateho Danielovho „týždňa“.
Stúpencom vychvátenia Cirkvi pred začiatkom posledného Danielovho „týždňa“ (pretribulacionistom) ide práve o výraz deň Kristov v druhom verši. Tento výraz im tu, v 2. Tesalonickým 2:2 vadí, lebo vo veršoch tri a štyri je uvedené, že tento deň nastane až potom, ako bude zjavený Antikrist, ktorý bude zjavený až v polovici posledného Danielovho „týždňa“.
Vadí im to preto, lebo tým, že tento verš vychvátenie Cirkvi umiestňuje až do druhej polovice posledného Danielovho „týždňa“, zneplatňuje ich učenie o vychvátení Cirkvi pred posledným Danielovyým „týždňom“. Preto tvrdia, že preklad druhého verša, v ktorých je uvedený výraz „deň Kristov“ je preložený nesprávne a namiesto neho sa tam má nachádzať výraz „deň Pánov“, ale iba s významom „deň Božieho hnevu a súdu“. Toto posledné protirečí tým starozákonným proroctvám o dni Hospodinovom, ktoré sa týkajú posledných časov – proroctvám o dni Hospodinovom v eschatologickom zmysle. V ich učení je vynechaný dryhý aspekt dňa Hospodinovom o zácghrane Božieho ľudu zo dňa Hodpodinovho, z prebiehajúceho Jakobovho súženia.
Naše stanovisko k tejto otázke
- V prvom verši sa hovorí o počiatku druhého príchodu (prichádzaní) nášho Pána Ježiša Krista a o príchode nášho zhromaždenia okolo neho – čo je de facto, v skutočnosti, deň Kristov (parúzia). Vo všetkých vyššie citovaných prekladoch je v prvom verši oznámený počiatok druhého príchodu Pána Ježiša Krista súčasne, ako jedna udalosť, s príchodom nášho zhromaždenia k nemu (okolo neho), čiže s vychvátením Cirkvi (parúziou).
- Novozákonný „deň Pánov“ má pôvod v Starom zákone a ide o tú časť starozákonných proroctiev o dni Hospodinovom (dni Jahveho), ktorá sa týka posledných časov. Tieto starozákonné proroctvá majú vo všeobecnosti dva aspekty, dve stránky – 1. Božie víťazstvo nad nepriateľmi a ich potrestaní. Čiže ohlasujú Božie tresty a súdy. 2. Odpočinok, bezpečnosť a požehnanie pre Boží ľud. Čiže ohlasujú vyslobodenie a záchranu Božieho ľudu zo dňa Pánovho.
Keď prijímame, že novozákonný deň Pánov je starozákonný deň Hospodinov – a táto skutočnosť sa prijíma celým spektrom kresťanských cirkví –, potom musíme prijať aj to, že aj deň Pánov má rovnako dva a tie isté aspekty, ako ich má deň Hospodinov.
Prvý aspekt sa v novozákonnej dobe uskutoční počas tri a pol ročného Jakobovho súženia, ktoré bude prebiehať v druhej polovici posledného Danielovho „týždňa“ (pečate, trúby, čaše, Harmagedon) – a týka sa predovšetkým bezbožného ľudu z pohanských národov, ale aj bezbožných a neposlušných ľudí z Izraela a nábožných (ale nespasených) ľudí navštevujúcich cirkevné zhromaždenia. Cirkev sa v časti tohto obdobia – v časti Jakobovho súženia –, bude tiež v nachádzať a pre ňu tento čas pobytu v Jakobovom súžení bude dobou skúšky viery. Pre cirkevné zhromaždenia celý posledný Danielov „týždeň“ bude dobou preosievania. Zo zeme do neba budú vzatí (vychvátení) len tí, ktorí sú už zmierení s Bohom, ktorí sú znovuzrodení.
Druhý aspekt sa uskutoční počas trúbenia siedmeho anjela vzkriesením mŕtvych a zo zeme vychvátením živých patriacich Pánovi, čiže príchodom nášho zhromaždenia (Cirkvi) okolo neho. Táto udalosť sa uskutoční ako deň Kristov (parúzia), ktorý bude súčasťou počiatku druhého príchodu Pána Ježiša Krista a tým aj súčasťou dňa Pánovho. Okrem Cirkvi bude po skončení posledného Danielovho „týždňa“ k Pánovy zhromaždený aj posledný ostatok Izraela.
3. Tým, že Písmo deň Pánov jednoznačne umiestňuje až do druhej polovice posledného Danielovho „týždňa“ – za udalosť posadenia sa Antikrista do chrámu v Jeruzaleme –, nie je možné premiestniť vychvátenie Cirkvi (deň Kristov) pred posledný Danielov „týždeň“, lebo deň Kristov je súčasťou dňa Pánovho.
4. Verše z 2. Tesalonickým 2:1-4 sú jedným z kľúčových miest pre datovanie vychvátenia Cirkvi. Preto je snaha pretribulacionizmu správnosť preklad týchto veršov spochybniť a vylúčiť z nich udalosť vychvátenia Cirkvi (parúziu). To je ale ich márna snaha, lebo i v iných veršoch Písma je napísané, ako uvádzame aj v predchádzajúcich častiach toto cyklu, že Cirkev sa v časti druhej polovice posledného Danielovho „týždňa“, v časti Jakobovho súženia, nachádzať bude.
Poznámka na záver
V tomto Doplnku sme reagovali na snahu pretribulacionizmu zneplatniť preklady veršov z 2. listu Tesalonickým 2:1-4 a snahu vylúčiť z nich udalosť vychvátenia Cirkvi. Podrobnejšie o dni Pánovom píšeme v článku nachádzajúcom sa na adrese Deň Pánov a Druhý príchod Pána Ježiša Krista.
Späť na Vychvátenie Cirkvi – 3. časť
Prechod na úvodnú stránku – Úvod
Prechod na Prológ
Prechod na pokračovanie v Doplnku B
Prechod na pokračovanie v 4. časti
Prechod na Najnovšie články na stránke
Umiestnené: 11. júla 2025
Doplnené a upravené: 8. novembra 2025
