epifánia (-ie, ž.) je grécke slovo vo význame: 1. zviditeľnenie, sláva; zjavenie božstva v reálnej podobe alebo vízii; 2. sviatok Zjavenia Pána
Prvý význam Slovom epifánia je pomenované „objavenie alebo prejavenie sa božskej bytosti“. Sú nimi teofánia a kristofánia, ktoré sú typy epifánie. Teofánia je prejav Boha, ktorý je „hmatateľný“ ľudskými zmyslami. V najužšom zmysle slova ide o viditeľné zjavenie Boha v starozákonnom období, často, ale nie vždy, v ľudskej podobe. Je všeobecná mienka, že kedykoľvek niekoho navštívil „Pánov anjel“, bol to v skutočnosti predobraz Krista (kristofánia). Takéto zjavenie nachádzame v 1. Mojžišovej 16:7-14; 22:11-18; Sudcov 5:23; 2. kráľov 19:35 a v ďalších pasážach (Jozua 5:13-15). Teofánia, v ktorej Boh na seba berie ľudskú podobu, predznamenáva vtelenie, v ktorom Boh prijíma podobu človeka, aby žil medzi nami ako Emanuel, čiže „Boh s nami“ (Matúš 1:23).
Druhý význam Slovom Zjavenie (Epifánia), písané s veľkým začiatočným písmenom, sa označuje cirkevný sviatok (Zjavenie Pána, alebo pomenovaný aj ako Sviatok troch kráľov), ktorý sa slávi predovšetkým vo východných cirkvách. Pripadá na 6. januára a pripomína návštevu mudrcov (kráľov) od východu a zjavenie (príchod) Božieho Syna ako Syna človeka.