Slo­vo her­me­ne­uti­ka  je odbor­ný pojem pre spô­sob inter­pre­tá­cii, či výklad tex­tov. Je to slo­vo gréc­ke­ho pôvodu.

her­me­ne­uti­ka -y ž (z gréc.): pre­kla­dať, výkla­dať; tlmočenie

Her­me­ne­uti­ka sa obec­ne zaobe­rá spô­so­bom výkla­du obsa­hu písom­ných tex­tov, ume­lec­kých a výtvar­ných diel pod. Zaobe­rá sa teóri­ou výkla­du. Ide tu o spô­sob výkla­du (ako vykla­dať), nie o výklad sám. Samot­ným výkla­dom tex­tu sa zaobe­rá exe­gé­za. V her­me­ne­uti­ke ide o teóriu a meto­di­ku výkla­du, o pra­vid­lá a prostriedky.

V užšom zmys­le sa her­me­ne­uti­ka zaobe­rá pocho­pe­ním, expli­ká­ci­ou a inter­pre­tá­ci­ou zmys­lu bib­lic­kej zves­ti pre život cir­kví a súčas­né­ho človeka.

Iný pohľad je chá­pať her­me­ne­uti­ku ako spo­je­nie výkla­du tex­tu v jeho his­to­ric­kom význa­me (exe­gé­za) s výkla­dom pre súčas­nosť naprieč všet­ky kul­tú­ry. Her­me­ne­uti­ka je v tom­to zmys­le šir­ší pojem ako exegéza.