Slo­vo exe­gé­za je gréc­ke­ho pôvo­du. Roz­umie­me ním správ­ny výklad písom­né­ho tex­tu v jeho pôvod­nom význame.

exe­gé­za – y ž. (gréc.): výklad, vysvet­ľo­va­nie

Exe­gé­za je náuka o správ­nom výkla­de tex­tov tak, aby bol vysti­hnu­tý zmy­sel, kto­rý do nich vlo­žil pôvod­ca. Pojem exe­gé­za vzni­kol v 17. storočí.

       V šir­šom zmys­le slo­va pod exe­gé­zou roz­umie­me výklad kaž­dé­ho tex­tu, naj­mä výklad sta­rých a dôle­ži­tých písom­nos­tí, napr. zákonov.

       V užšom zmys­le sa pod exe­gé­zou roz­umie výklad Bib­lie. Pre nás slo­vo exe­gé­za ozna­ču­je správ­ny výklad (vysvet­le­nie) bib­lic­ké­ho tex­tu pomo­cou pra­vi­diel, kto­ré sú zná­me z her­me­ne­uti­ky.

Pro­ti­kla­dom exe­gé­zy je eise­gé­za (vkla­da­nie, vyprá­va­nie). Poj­mom eise­gé­zasa ozna­ču­je vná­ša­nie vlast­ných myš­lie­nok do bib­lic­ké­ho tex­tu. Pojem eise­gé­za vzni­kol kon­com 19. storočia.