I. diel Biblia – Božie slovo, Prológ

(Úvodný článok zo sedemdielneho cyklu „Činnosť Božieho slova“)

A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktoré môže vzbudovať

a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.

Skutky 20:32

V článku „Stavanie budovy spasiteľnej viery“ sme uviedli: „Je to Božie slovo, ktoré keď ho počujeme a plníme, usilovne študujeme a aplikujeme do svojich životov, je schopné v nás budovať pevnú a bezpečnú stavbu postavenú na základe samotného Krista.“ V tomto sedemdielnom cykle píšeme o činnosti Božieho slova v životoch tých, ktorých základom života je Ježiš z Nazareta. Týmto cyklom sa dostávame k veľmi dôležitej téme, ktorou je vzťah medzi Pánom Ježišom Kristom a Bibliou (Písmom) a k otázke vzťahu každého veriaceho v evanjelium k Biblii.

Biblia sama o sebe prehlasuje, že je Božie slovo. Na niektorých miestach je týmto pomenovaním, Božie Slovo, označený Boží Syn Ježiš Kristus. Tak je to v Evanjeliu podľa Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo^A) bol Boh (Ján 1:1). „A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu ako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy“ (Ján 1:14). A v Zjavení 19:13 „A bol oblečený v rúchu, pokropenom krvou, a jeho meno sa zovie: Slovo Božie“.

V tomto prípade rovnaké pomenovanie poukazuje na rovnosť, totožnosť podstaty. Biblia je Božie slovo a Kristus je Božie Slovo. Svojou podstatou sú oboje rovnakým božským autoritatívnym a dokonalým zjavením Boha. Treba tomu rozumieť tak, že čo sa týka podstaty platí: Božie slovo (Biblia) = Božie Slovo (Boží Syn). Pritom Biblia je zapísané Božie slovo; Ježiš Kristus je žijúce Božie Sovo. Pred svojim vtelením bol Ježiš Kristus večným Slovom u Otca. Po svojom vtelení sa večný Boží Syn stal Slovom učineným telom. Svätý Duch, ktorý zjavuje Boha prostredníctvom jeho zapísaného slova (Biblie), zjavuje Boha rovnako v Slove učinenom telom (v Ježišovi Nazaretskom).

Hovoríme o rovnosti podstaty zapísaného a žijúceho Slova. Mali by sme preto aj formálne stále používať len jeden výraz, a to: Božie Slovo. V hovorenej reči sa to tak aj deje. V písanom prejave preto, aby sme rozlíšili zapísané „Božie Slovo“ od žijúceho „Božieho Slova“ používame výraz „Božie slovo“ pre zapísané Slovo (Bibliu) a výraz „Božie Slovo“ pre žijúce Slovo, pre Pána Ježiša Krista z Nazareta. V článkoch na tejto stránke Slova viery to budeme tak aj dodržiavať.

Keďže Ježiš Kristus a Biblia sú rovnakej podstaty – v zmysle, v ako o nich píšeme vyššie –, sú v dokonalej jednote, potom náš vzťah k Biblii musí byť ten istý ako vzťah k Ježišovi Kristovi. Táto skutočnosť je v Písme pripomenutá na viacerých miestach:

V štrnástej kapitole evanjelia podľa Jána Pán Ježiš pripravuje svojich učeníkov na to, že zanedlho príde okamih, keď bude od nich fyziky vzatý, a že potom medzi nimi musí nastať nový druh vzťahu a obecenstva. Učeníci to nechápali. Nerozumeli hlavne tomu, ako môžu mať s ním obecenstvo, keď od nich odíde – a v tom je práve ten nový druh vzťahu a obecenstva. Pán Ježiš im to vysvetlil:

Vo verš 19 im hovorí že „Ešte krátku chvíľu, a svet ma viacej neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem, aj vy žiť budete“. V ďalších dvoch veršoch im to aj vysvetľuje, ale učeníci neporozumeli, bolo im to zvláštne, že svet ho neuvidí, ale oni áno, a preto sa ho Júda opýtal: „Pane, čo sa stalo, že máš nám zjaviť seba a nie svetu?“ (verš 22). Pán Ježiš in na túto otázku odpovedal slovami: „Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok“ (verš 23).

Tu im Pán Ježiš odpovedá a vysvetľuje, že to nové obecenstvo bude v tom, že Otec a Syn budú prebývať v učeníkoch – a to im vlastne hovorí už aj vo verši 20. Kľúčom k porozumeniu aké bude to nové obecenstvo a s kým ho Otec a Syn budú mať, je porozumieť slovám „kto má moje prikázania a ostríha ich, to je ten, kto ma miluje“ (verš 21) a „ak ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje slovo“ (verš 23). Učeník, ktorý spĺňa túto požiadavku, túto normu, je pravý učeník. Ten je skutočný nasledovník Pána Ježiša Krista (kristovec). Taký bude milovaný od Otca a Syna. K takémuto prídu Otec aj Syn a urobia si u neho trvalý príbytok. A to je to nové spoločenstvo: Otec a Syn prebývajú v učeníkovi, ktorý ich miluje, ktorý má Božie slovo a ostríha, zachováva ho (verš 20).

K odpovedi Pána Ježiša (verš 23), pripojíme ešte verše apoštola Jána: „Kto hovorí: Znám ho, a jeho prikázaní nezachováva, je klamár, a v tom niet pravdy. Ale kto zachováva jeho slovo, v tom je po pravde láska Božia dokonaná. Po tom známe, že sme v ňom“ (1. Ján 2:4-5). Prebývanie Otca a Syna v učeníkovi je prejav dokonanej Božej lásky.

Už len samotné tieto dve miesta zdôrazňujú dôležitosť Božieho slova v živote spaseného veriaceho v evanjelium. Vlastniť, mať v sebe Božie slovo je hlavným rozlišovacím znakom nasledovníka (učeníka) Ježiša Krista, ktorý ho odlišuje, vydeľuje zo sveta. Je kritériom lásky k Bohu. Vlastnenie a zachovávanie Božieho slova je dôvod lásky Božej k nám a prebývanie Boha v nás.

Už na tomto mieste pripomenieme, že Biblia je najvyšší autoritatívny prostriedok, ktorým, pred všetkými ostatnými, Boh hovorí k svojmu ľudu, zjavuje mu seba, vedie svoj ľud a usmerňuje ho. Držíme postoj, že všetky ostatné formy zjavenia musia byt pozorne overované porovnaním s Písmom, zo zapísaným Božím slovom a môžu byť prijaté len do takej miery, do akej sa zhodujú s učením a príkladmi predloženými v Biblii.

Písmo – Božie slovo -, je najvyšším meradlom, ktorým musí byť všetko ostatné rozsudzované a preverované. Žiadne učenie, žiadna prax, žiadne proroctvo, žiadne zjavenie atď. nesmie byť prijaté, ak nie je v plnej zhode s Božím slovom. Žiadny človek, žiadna skupina (spoločenstvo), žiadna inštitúcia, žiadna cirkev nemá právo Božie slovo zmeniť, ignorovať, alebo sa od neho odkloniť. Ak k takémuto niečomu dôjde, príslušný subjekt sa dostáva do tmy. Tento subjekt (jednotlivca, skupinu atď.) treba viesť k náprave, k návratu späť do svetla Božieho slova. Ak odmietne volanie k náprave, treba postupovať podľa apoštolských inštrukcií daných pre takúto situáciu.

Náš postoj k Božiemu slovu, Biblii, je postoj k samému Bohu. Boha milujeme natoľko, nakoľko milujeme jeho, Božie slovo a ho starostlivo zachovávame (ostríhame). Boha poslúchame (podriaďujeme sa mu) natoľko, nakoľko sme poslušní Božiemu slovu..

Cyklus „Činnosť Božieho slova“ obsahuje nasledovné články:

1. diel Biblia – Božie slovo, Prológ Úvodný článok k celému cyklu. Vysvetlenie výrazov „Božie Slovo“ a „Božie slovo“. Vzťah veriaceho k Biblii.

2. diel Autorita Božieho slova

3. diel Viera a znovuzrodenie

4. diel Telesné uzdravenie a duchovné osvietenie

5. diel Víťazstvo nad hriechom a Satanom

6. diel Očistenie a posvätenie

7. diel Naše zrkadlo a náš sudca

Poznámky

A) V gréčtine „slovo“ („logos“) je mužského rodu. Viac v poznámke C) v článku Stavanie budovy spasiteľnej viery.

Zdroj

1) Zoznam literatúry, položka 27 a) Kniha I: Základy víry, str.14-18