Eschatológia (pojem z gréčtiny) je teológia o posledných časoch (poslednej dobe). Je to štúdium toho, čo Písmo hovorí o posledných časoch, či o konci vekov. Zaoberá sa udalosťami, ktoré majú dôsledok alebo dopad na budúcnosť jednotlivcov alebo celých národov. Biblia jasne a podrobne učí o budúcich veciach a udalostiach, takže každý jeden človek si môže byť istý tým, čo ho čaká v budúcnosti.

       Biblické spisy predkladajú históriu ľudstva ako priamočiary pohyb k určenému cieľu. Boh riadi dejiny ľudstva smerom k naplneniu konečného zámeru, ktorý má so svojim stvorenstvom. Biblická eschatológia vysvetľuje udalosti vyvrcholenia celosvetových dejín, ku ktorému smerujú všetky vykupiteľské Božie činy v histórii stvorenstva.

       V eschatológii sa hovorí o veciach, ktoré sú vecami budúcnosti, ale patria aj do súčasného biblického pohľadu a reality prítomnej doby. Sú nimi hlavne: ospravedlnenie, spasenie, stav medzi smrťou a vzkriesením, vzkriesenie k životu, vyvolanie k súdu, druhý príchod Pána, vychvátenie Cirkvi, tisícročné kráľovstvo Krista a večný život v novom Jeruzaleme.

       Na budúce veci sa môžeme dívať z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad, z pohľadu udalosti odohrávajúcich sa s jednotlivcom, s celým národom/národmi (Izraelom, Cirkvou, pohanskými národmi), alebo s celým stvoreným svetom.

 

Starozákonný pohľad na posledné časy

Charakteristickou črtou viery Izraela bol pohľad do budúcna. Datuje sa od okamžiku, keď Hospodin (Jahve) povolal Abraháma (1. Mojžišova 12:1-3) a zasľúbil mu zem. Abrahámovo zasľúbenie v plnom eschatologickom význame ukazujúce na konečný cieľ zámerov Hospodina s ľudstvom, sa stáva známym až cez prorocké zvesti. „Deň Hospodinov“ (a iné synonymické výrazy) poukazuje na budúcu historickú udalosť, keď Hospodin rozhodujúcim spôsobom zasiahne ako Sudca a Spasiteľ. Nie vždy tento výraz u starozákonných prorokoch má eschatologický význam, ktorý je určený kontextom. V ich proroctvách však zreteľné vystupuje oznam konečného definitívneho riešenia histórie národov: bude to deň večného súdu, po ktorom Hospodin zriadi nekončiacu dobu života spasených. S eschatologickou dobou sa v proroctvách často spája dávidovský kráľ, ktorý sa ako Boží zástupca ujme vlády v Izraeli a podľa niektorých prorokov aj vlády v ostávajúcich národoch (Izaiáš 49:6).

 

Novozákonný pohľad na posledné časy

Novozákonný pohľad na budúcu dobu vyplýva zo zjaveného poznania, že Boh prítomným a súčasne aj eschatologickým spôsobom jednal v Ježišovi Kristovi, pričom vyvrcholenie jeho služby a diela je umiestnené do budúcnosti. V novozákonných spisoch nachádzame „už“ naplnené, ako aj „ešte nie“ naplnené zasľúbenia. Niektoré zasľúbenia sú už naplnené a k naplneniu ostávajúcich dôjde až v budúcnosti.

       Keď študujeme Božie vykupiteľské dielo, teba zachovať jednotu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Teda jednotu medzi „už“ a „ešte nie“. Nádej spasených dívajúca sa do budúcnosti, vychádza z Kristovho vykupiteľského diela už uskutočneného v histórii.

 

Očakávaný úžitok zo štúdia „posledných časov“ a  „posledných vecí“

Najprv upriamime pozornosť na verše Židom 6:1-2, v ktorých je vymenovaných šesť základných učení biblickej viery. Posledné dve, zmŕtvychvstanie mŕtvych a večný súd, sú učenia týkajúce sa priamo budúcich vecí. Je preto vecou autorít jednotlivých zborov, aby dbali o to, aby novo obrátení boli všetkými šiestimi učeniami vyučení hneď na začiatku života spasiteľnej viery.

       Štúdium a poznanie budúcich vecí má pre človeka a pre nové stvorenie v Kristovi zvlášť, viacnásobný význam. Prinajmenšom prináša nasledovný úžitok:

     a) Prináša radosť a pokoj uprostred súženia (2. Korintským 4:17)

     b) Podnecuje k svätému životu (1. Jánov 3:3)

     c) Ako aj celé Písmo, vedie nás to ku konaniu dobrých skutkov (2. Timotejovi 3:17)

     d) Dozvedáme sa pravdu čo bude s nami po fyzickej smrti (2. Korintským 5:8)

     e) Dozvedáme sa pravdu o konci dejín ľudstva a sveta (Kniha Zjavenie Jána)

     f) Prináša dôkazy o spoľahlivosti celého Písma, lebo sa napĺňajú všetky proroctva predpovedané prostredníctvo starozákonných i novozákonných prorokov

     g) Povzbudzuje nás v uctievaní Boha, ktorý vládne nad všetkým a dosiahne v dejinách ľudstva a celého stvorenstva uplatnenie svojej vôle

 

Základné témy (učenia) eschatológie

Za základné témy, či učenia eschatológie sa počítajú nasledovné tri: amilenializmus, postmilenializmus a premilenializmus. Určujúcim faktorom pre toto rozčlenenie budúcnosti je otázka umiestnenia tisícročného kraľovania Ježiša Krista a jeho svätých.

       Tisícročným kráľovstvom či miléniom je pomenovaná doba  „tisíc rokov“, o ktorej je reč v Zjavení 20:1-7. Satan bude v tej dobe spútaný a uväznený a vzkriesení svätí budú s Kristom na zemi vládnuť tisíc rokov (Zjavenie 20:4).

       Toto obdobie je označované ako „milénium“ podľa latinských výrazov „mille“, čo znamená „tisíc“ a „annum“, čo znamená rok. Milénium je teda pomenovanie tohto tisícročného obdobia. Napriek tomu, že text Písma jasne hovorí o tisíc rokoch, vznikli vyššie menované tri učenia. Uvedieme ich stručnú charakteristiku.

 

Amilenializmus

Amilenializmus tvrdí, že milénium zo Zjavenia 20:1-7 sa naplňuje duchovne v prítomnej dobe medzi prvým a druhým príchodom Pána Ježiša Krista a nijako nesúvisí s reálnymi tisíc rokmi. Stúpenci amilenializmu nehovoria, že žiadne milénium nebude, ale naopak. Hovoria, že tisícročná vláda Krista a jeho svätých sa deje už teraz. Tisícročné kráľovstvo je niečo, čo sa odohráva už v súčasnosti.

       Pre amilenialistov je Satan spútaný už v tomto veku v zmysle, že bol Kristom porazený na kríži a nemôže zabrániť šíreniu evanjelia medzi národmi. A Boží svätí vládnu s Kristom v súčasnosti. Táto éra tisícročného kráľovstva skončí opätovným príchodom Ježiša Krista na zem. V tej dobe dôjde k jednému všeobecnému vzkrieseniu mŕtvych a jednému všeobecnému súdu spravodlivých a bezbožných a po tomto začnú veci patriace k večnosti.

       Amilenializmus diskvalifikuje sám seba. Je v rozpore z viacerými výpoveďami Písma. Preto mu nevenujeme väčšiu pozornosť.

 

Postmilenializmus

Postmilenializmus podobne ako amilenializmus tvrdí, že tisícročné kráľovstvo zo Zjavenia 20, ktoré tiež nevidí ako „jednych tisíc rokov“, sa odohrá medzi dvoma Kristovými príchodmi. Kristus vláde z neba, Svätým Duchom požehnané šírenie evanjelia a Božie kráľovstvo začínajú z mála, budú však postupne narastať, šíriť sa a vo svete nadobudnú dominujúci vplyv. Nielenže bude spasená väčšina ľudí, ale budú premenené všetky oblasti ľudskej spoločnosti. Svet bude prežívať zlatú éru pokoja, prosperity a požehnania. Po dlhom období kresťanského formovania sveta všetko toto úsilie vyústi k druhému príchodu Ježiša z neba na zem. Ježiš vzkriesi mŕtvych a bude súdiť všetkých ľudí – spravodlivých aj bezbožných.

       Postmilenializmus vykladá zviazania Satana a vládu svätých ako niečo, čo sa odohráva už v súčasnosti. Na rozdiel od  amilenializmu postmilenializmus toto „milénium“ považuje za niečo, čo v konečnom dôsledku zmení svet pre Krista. Božie kráľovstvo začína skutočnosťou vykúpenia, presiakne stvorenie a privedie ho do súladu s Božími spravodlivými požiadavkami.

       Postmilenializmus rovnako ako amilenializmu zamietame pre jeho nezhody s Písmom.  Okrem iných, ich hlavným omylom je tvrdenie, že Ježišovo tisícročné kráľovstvo a premena spoločnosti a stvorenstva prebehne ešte pred Ježišovým druhým príchodom.

       Biblia ani v náznakoch nepoukazuje, že svet sa bude meniť na „kresťanský“ ešte pred Ježišovým príchodom. Biblia určite neučí, že svet smeruje do zlatého veku kresťanstva ešte pred jeho príchodom, ale učí o zhoršujúcom sa stave sveta a ľudskej spoločnosti. Aj keď základom pre hodnotenie stavu sveta je Písmo a nie skúsenosť, nemôžeme prehliadnuť fakt, že dve tisíc rokov existencie cirkvi neprinieslo nič, čo by bolo podobné na zlatú kresťanskú dobu.

 

Premilenializmus

Premilenializmus sleduje časovú postupnosť udalostí Knihy Zjavenia Jána a tvrdí, že kráľovstvo zo Zjavenia 20:1-6 nastane až po druhom príchode Krista, ktorý je popísaný v Zjavení 19:11-21, ale ešte pre udalosťami opísanými v Zjavení 19:1-22:5. Ježiš sa teda vráti pre(d) miléniom, preto premilenializmus. Tisícročné kráľovstvo je preto vecou budúcnosti. Bude ustanovené na zemi a až za Ježišovej fyzickej prítomnosti na nej. Je vecou budúcnosti v tom zmysle, že započne až potom, ako Pán Ježiš zostúpi na zem a Ježiš tu bude trvale prítomný. Teraz je stál ešte v nebi po pravici Otca. Veríme, že toto kráľovstvo bude trvať doslovných tisíc rokov.

       Premilenializmus tiež učí, že prvé a druhé vzkriesenie sú od seba vzdialené o tisíc rokov (Zjavenie 20:4-5). Toľko stručná charakteristika troch základných učení eschastológie.

 

Poznámky na záver 

Pri štúdiu budúcich časov a vecí je obzvlášť dôležité striktne sa pridŕžať Písma a neprekročiť hranicu stanovenú jeho zjavením – sú veci, ktoré Písmo oznamuje, ale v súčasnej dobe ešte nie sú odkryté, Svätý Duch ich ešte neodhaľuje.

       Čo sa týka eschatológie, som zástancom učenia premilenializmu. Z toho dôvodu premilenializmus je rámcom, v ktorom sú posledné veci v článkoch na stránke Slova viery predkladané.

 

Umiestnené: 19. 2. 2025